Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Padla medzi nimi otázka, kto z nich je najväčší. Ale Ježiš poznal ich zmýšľanie. Vzal dieťa, postavil ho vedľa seba a povedal: Kto prijme v mojom mene toto dieťa, mňa prijíma. A kto mňa prijíma, prijíma toho, ktorý ma poslal. Lebo kto je medzi vami najmenší, ten je veľký!
Lukáš 9: 48 – 49
Otázku, kto z nich je najväčší, učeníci riešia opakovane. Na jednom mieste sa s ňou obrátia priamo na svojho Učiteľa (Mt 18:1). Na inom mieste si ju riešia len medzi sebou (Lk 22:24). Tak je to aj v tomto prípade: Padla medzi nimi otázka… Nečítame, že by Ježiš počul ich otázku. Čítame niečo oveľa dôležitejšie: Ale Ježiš poznal ich zmýšľanie. Otázka sa zrodila z ich zmýšľania. Aké je ich zmýšľanie? Ctižiadostivé, pyšné, ovládané túžbou po postavení, moci, prvenstve. Chcú veľkosť podľa vzoru sveta dosiahnuť nie vo svete, ale v cirkvi, medzi sebou! Tu platí, že ako zmýšľam, taký som.
Ak v povahe vody je tiecť nadol, v povahe človeka je štverať sa nahor. Môžeme bojovať so svojou pýchou, ale tá sa vráti zadnými dverami v podobe falošnej pokory. Môžeme sa ju snažiť utopiť vo vode, ale ona opäť vypláva na povrch ako korková zátka. Preto ak niekde potrebuje naša prirodzenosť vykúpenie, tak práve tam, kde padne medzi nami otázka, kto z nás je najväčší.
Aké je Ježišovo zmýšľanie? Vzal dieťa, postavil ho vedľa seba… Ježišovo zmýšľanie sa prejavilo v jeho sebaponížení (Flp 2:5). Preto postaví dieťa vedľa seba… A seba vedľa dieťaťa, na jeho úroveň. Ježiš a malé, bezvýznamné dieťa patria k sebe. Také je Ježišovo sebaponíženie. Ponížil sa na úroveň tých najmenších, najslabších, najbezvýznamnejších. V prijatí bezvýznamného dieťaťa tak človek prijme poníženého Ježiša. Ale tomu sa učeníci bránia. Oni chcú mať slávneho Mesiáša, lebo si už „brúsia“ zuby na ministerské kreslá v jeho kráľovstve. Preto si riešia otázku, kto z nich je najväčší.
Kto prijme v mojom mene toto dieťa, mňa prijíma. Prijať v dieťati poníženého Ježiša znamená prijať jeho cestu pokory, služby a obete za svoju cestu. Či sme ju naozaj prijali, to sa ukáže na našom prijatí alebo neprijatí „dieťaťa“. Lebo prijať v Ježišovom mene dieťa znamená preukázať službu tým najslabším, najbezmocnejším, na našu pomoc odkázaným. Ježiš raz povie: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neurobili (Mt 25:45).
Pane, Ty poznáš aj naše zmýšľanie! Prosíme, aby sa stalo tvojím zmýšľaním!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
