27. apríl

Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.

Izraeliti však prešli stredom mora po suchu. Len jedna „suchá“ veta, ale koľko je ňou povedané! Na začiatku tohto prechodu stojí Boží rozkaz: Hospodin povedal Mojžišovi: Rozkáž Izraelitom, aby sa pohli! (Ex 14:15) Rozkaz pohnúť sa je pritom spojený so zasľúbením: Ty zdvihni svoju palicu, vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť jeho stredom po suchu (Ex 14:16) Keď poslúchnu rozkaz, Boh splní svoj sľub. Potom čítame: Izraeliti šli stredom mora po suchu (Ex 14:22). Boh otvára cestu na tých najnečakanejších miestach. A tak Izraeliti idú cestou, akou ešte nikdy predtým nešli a ani nikdy už nepôjdu.

Nič však nečítame o tom, či šli so strachom alebo s pevnou, neochvejnou vierou. Lebo dôležité je to, čo čítame na konci: Izraeliti však prešli stredom mora po suchu. Či s malou vierou alebo s veľkou, či s malým strachom alebo veľkým, nie je v tejto chvíli dôležité. Dôležité je, že všetci prešli a všetci boli zachránení! Ich záchrana nezávisela od ich viery, ale od Božej moci: vody boli ako múr po ich pravej a ľavej strane. Nie je dôležité, či sa na vody po obidvoch stranách pozerali s obavami a strachom. Dôležité je, že tie vody stáli pevne ako múr a nepohli sa až dovtedy, kým Izraeliti neprešli na druhý breh mora. Oni poslúchli Boží rozkaz a Boh splnil svoj sľub: V ten deň Hospodin vyslobodil Izraelitov z rúk Egypťanov.

Čo čaká Izraelitov na druhom brehu? Dych vyrážajúci pohľad na mŕtve telá ich nepriateľov: Izraeliti videli mŕtvych Egypťanov na morskom brehu. Ešte pred prechodom cez Červené more im Mojžiš oznámi: Egypťanov, ktorých dnes vidíte, už nikdy neuvidíte (Ex 14:13). A naozaj. Na opačnom brehu ich už vidia naposledy. Mŕtvych. Ale Izraeliti vidia ešte niečo ďalšie. Za svojím vyslobodením vidia mocnú ruku, ktorú Hospodin vystrel proti Egypťanom. S touto mocnou rukou sa už stretli: Hospodin nás mocnou rukou vyviedol z Egypta (Ex 13:16).

Tá istá ruka, ktorá jedných previedla morom, druhých pochovala v mori. Tá istá moc, ktorá jedných zachránila, druhých zahubila. Ak víťazstvo má byť dokonané, nepriateľ musí byť zničený. Deň spásy sa tak stal aj dňom súdu a opačne. Vody spásy pre jedných sa stali vodami súdu pre druhých. A čo začalo strachom z nepriateľa, končí bázňou z Boha: … ľud sa bál Hospodina. Čo začalo neverou a obviňovaním Mojžiša, končí tým, že uverili Hospodinovi a jeho služobníkovi Mojžišovi. Keď videli, uverili. O čo lepšie by bolo, keby boli najprv uverili!

Pane, vďaka tvojej milosti sa pre nás vody súdu stali vodami spásy. Ďakujeme Ti!

---

Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.

Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.

OBJEDNAŤ