Len v Bohu sa moja duša upokojí, lebo od neho je moja spása. Len on je moja skala, moja spása a moja pevnosť. Nebudem príliš otrasený. Dokedy budete dorážať na človeka a všetci mu hroziť vraždou? Je ako stena na spadnutie, ako múr, čo sa rúca… Len v Bohu sa upokojí moja duša, lebo od neho je moja nádej. Len on je moja skala, moja spása a moja pevnosť. Nebudem otrasený.
Žalm 62:2-4, 6-7
Dávid píše tento žalm v situácii smrteľného ohrozenia. Jeho nepriatelia sa mu vyhrážajú vraždou. Chcú ho pripraviť nielen o kráľovský trón, ale i o život. Pri pohľade na neho sa im zdá, že je ako stena na spadnutie, ako múr, čo sa rúca. Takýto dojem môžeme mať zo seba i my, keď sme dlhodobo vystavení náporom a nástrahám života. Stačí veľmi málo a úplne sa zosypeme. Spolu s Dávidom sa preto pýtame: Dokedy? Dokedy budeme musieť čeliť všelijakým útokom a náporom? Dokedy budeme musieť niesť mnohé trápenia a strasti života?
Pohľad na Dávida v situácii ohrozenia je však prekvapujúci. Veď našou skúsenosťou je to, že čo sa odohráva okolo nás, ovplyvňuje i nás. Keď je pokoj okolo nás, je pokoj i v nás. Keď je nepokoj okolo nás, je nepokoj i v nás. Dávid má všetky dôvody k tomu, aby na vonkajšiu situáciu ohrozenia reagoval panikou, strachom, úzkosťou. Ale pohľad do jeho duše ponúka obraz utíšenia, pokoja a dôverného očakávania. Ako je to možné? Len tak, že Dávid vie nielen o útokoch a útočníkoch, ktorým musí čeliť, ale aj o útočisku, v ktorom sa môže skryť. Pre neho je dôležitejšie to, čo o tomto útočisku vie, než to, čo vie o svojich útočníkoch.
O sebe hovorí: Nebudem príliš otrasený. A zopakuje to ešte raz: Nebudem otrasený. Ako radi by sme niečo také o sebe povedali i my! Ale vysvetlenie pre Dávidovu neotrasiteľnosť nehľadajme v ňom, ale v jeho Bohu. Nie Dávid je neotrasiteľný, ale Boh, ku ktorému sa Dávid utieka, je neotrasiteľný. O Ňom Dávid vyznáva: Len on je moja skala. Keď stratíme pevnú pôdu pod nohami, vtedy je dôležité postaviť sa na pevnú skalu. Naše nohy sa môžu triasť, ale skala, na ktorej stojíme, sa nepohne. Práve takou skalou je Boh. Len On. Potom všetky otrasy života môžeme ustáť nie vďaka tomu, akí sme my, ale aký je Boh.
Pane, ďakujeme, že len Ty sám si i naša skala, naša spása a naša pevnosť!
