Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
V tých dňoch, keď opäť bol s ním početný zástup a nemali čo jesť, zavolal si učeníkov a povedal im: Ľúto mi je zástupu, sú so mnou už tri dni a nemajú čo jesť. Ak ich pošlem domov hladných, poomdlievajú na ceste, lebo niektorí z nich prišli z ďaleka. Učeníci mu odpovedali: Kto a ako by mohol tu na pustine obstarať chlieb, aby toľkých nasýtil? Opýtal sa ich: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem. Nato ľuďom prikázal, aby si posadali na zem. Ježiš vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a podával svojim učeníkom, aby ich rozdeľovali. Oni ich rozdali zástupu. Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal ich rozdať. Ľudia sa nasýtili…
Marek 8:1–8
Ľúto mi je zástupu… Ježišova ľútosť prezrádza jeho súcit. On súcití, preto ľutuje. Súcití s tými, ktorí nemajú čo jesť. Lebo Ježiš nevidí len duchovné, ale i telesné potreby ľudí. Nemá to srdce poslať ich domov hladných. Najmä tých, ktorí prišli z ďaleka. Vie, že ak to urobí, poomdlievajú na ceste. Ich trojdňový pobyt s Ježišom na pustine by tak skončil neslávne. Domov by sa síce vrátili duchovne nasýtení, ale telesne zúbožení. A to Ježiš nedopustí.
Preto si zavolá učeníkov, ktorým predloží situáciu. Tí len bezmocne rozhodia rukami: Kto a ako by mohol tu na pustine obstarať chlieb, aby toľkých nasýtil? Nevidia riešenie, lebo nevidia toho, kto by mohol mať riešenie. Že by to mohol byť práve ich Pán, to ich vôbec nenapadne. A pritom s Ním strávili vyše roka. Dosť nato, aby sa aspoň niečomu naučili. A síce, že Ježiš stačí aj na to, na čo my nestačíme. Darovať svoje riešenie pre inak neriešiteľné situácie, akou je i táto.
Opýtal sa ich: Koľko máte chlebov? Vari ich sedem chlebov môže na nej niečo zmeniť? Nie, keď zostanú v ich rukách. Áno, keď sa dostanú do Ježišových rúk: Ježiš vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a podával svojim učeníkom, aby ich rozdeľovali. A podobne aj rybičky: Aj tie požehnal a kázal ich rozdať.
Keď my lámeme chlieb a dávame, tak z neho ubúda. Keď Ježiš láme chlieb a dáva, tak chleba pribúda. My nemôžeme to, čo môže len Ježiš. Udeliť požehnanie, ktoré rozmnožuje. Preto je dôležité, aby sme aj naše malé zdroje vložili do jeho rúk. Ale potom môžeme to, čo robili učeníci s chlebom: Oni ich rozdali zástupu. Rozmnožiť chlieb nemôžeme, ale roznášať ho môžeme. To je „deľba“ práce. Ježiš robí to, čo učeníci urobiť nemôžu, rozmnoží chlieb. A učeníci robia to, čo Ježiš za nich robiť nebude, rozdávajú chlieb. Aká to výsada!
Pane, pomôž nám deliť sa s tým, čo nám Ty požehnávaš!
