Keď Abrahám sedel pri vchode do svojho stanu pri Mamrého duboch, za najväčšej páľavy dňa sa mu zjavil Hospodin.
Genezis 18:1
Aké prekvapujúce miesto Božieho zjavenia! Doteraz sa Boh zjavoval Abrahámovi pri oltári, v kontexte bohoslužby. Ale teraz sa mu zjaví pri stane, v kontexte všedného dňa. Abrahám staval oltáre pre Boha a stany pre seba. Oltár bol pre neho miestom bohoslužby. Tam sa zasväcoval Bohu, vzýval Boha, modlil sa k Bohu a otváral sa pre jeho slovo. Stan bol pre neho miestom, kde sa odohrával jeho každodenný, bežný život.
Naše nedeľné bohoslužby majú tiež charakter stavania „oltára“. To je miesto, na ktoré prichádzame ako bohoslužobníci, aby sme sa otvárali Bohu a jeho slovu, aby sme Ho uctievali a oslavovali. Ale odtiaľ sa vraciame do svojich „stanov“, do svojich príbytkov, kde prežijeme väčšinu svojho života pri bežných veciach a povinnostiach. Ale Boh k nám neprichádza len vtedy, keď Ho hľadáme pri oltári, ale podobne ako v prípade Abraháma prichádza k nám i v bežný deň, uprostred bežného života.
Ak Božia prítomnosť nie je viazaná na oltár, na bohoslužobný priestor, potom ani naša bohoslužba nemôže byť viazaná na oltár. Ak Boh prichádza za nami do nášho „stanu“, kde žijeme svoj každodenný život, potom sa aj náš život v stane má stať bohoslužbou. Lebo Boh svojou prítomnosťou premieňa i náš príbytok na bohoslužobný, posvätný priestor. Nakoniec zmysel nedeľných bohoslužieb je aj v tom, aby sme boli lepšie vystrojení pre bohoslužbu cez týždeň. Pre praktickú bohoslužbu všedného dňa. Jedna žena mala nad svojím drezom napísané: Tu sa konajú bohoslužby trikrát denne! Aj takto môže vyzerať naša bohoslužba.
Pane, ďakujeme, že Ty prichádzaš i do našich príbytkov, aby sa náš každodenný život v nich stal bohoslužbou všedného dňa!
