Sára sa dožila stodvadsaťsedem rokov; to bol Sárin vek. Zomrela v Kirjat-Arbe, čo je Hebron, v Kanaáne. Abrahám šiel žialiť za Sárou a oplakávať ju. Potom vstal od svojej mŕtvej a oslovil Chetitov: Som medzi vami len cudzinec a prisťahovalec; poskytnite mi u vás miesto pre rodinný hrob, kam by som mohol mŕtvu odniesť a pochovať… prihovorte sa za mňa u Efróna, Cócharovho syna, aby mi prepustil makpélsku jaskyňu, ktorá je na konci jeho poľa. Nech mi ju predá na rodinný hrob za plnú cenu v striebre…Abrahám odvážil Efrónovi štyristo strieborných šekelov…Tak prešlo Efrónovo pole do Abrahámovo vlastníctva…Potom Abrahám pochoval svoju manželku Sáru v jaskyni na pozemku v Makpéle naproti Mamré, teda v Hebrone, v krajine Kanaán.
Genezis 23
Čo povedať nad hrobom Sáry? Ako si ju máme pamätať? Tak, ako si ju pamätá Boh. On si ju pamätá ako ženu viery (Heb 11:11). Cestou, ktorou kráčal Abrahám, kráčala aj ona. Nebola len divákom, ale spolupútničkou na ceste viery. Abrahám tak stráca nielen životného partnera, ale i partnera vo viere. Sárina smrť mu však pripomenie jeho situáciu. Je síce v zasľúbenej zemi, ale stále ako cudzinec, ktorému nepatrí ani len kúsok zeme, kde by mohol pochovať svoju ženu.
Čo urobí? Začne jednať s obyvateľmi Hebrona o kúpe pozemku na rodinný hrob. K tomuto kroku vedie Abraháma viera. Veď túto zem Boh zasľúbil jeho potomstvu. S touto zemou je spätá budúcnosť Abrahámovho rodu. Preto verí, že ani smrť nemôže zrušiť platnosť Božieho sľubu. V tejto viere bojuje o miesto na hrob. Bude Boh verný svojmu sľubu? Dá Abrahámovi aspoň kúsok zeme, aspoň malý závdavok na potvrdenie, že raz splní svoj sľub a celú zem dá Abrahámovmu potomstvu? Po zložitom jednaní sa nakoniec Abrahám stane majiteľom pozemku na rodinný hrob. Práve ten sa paradoxne stane miestom, kde Boh začína plniť svoj sľub.
Hrob je miestom, kde ľudsky videné končia všetky nádeje. Ale rodinná hrobka na poli Makpéla sa nestala cintorínom pochovaných nádejí. Práve naopak. Toto miesto smrti sa stalo svedectvom o živej nádeji i nad hrobom. Svedectvom o viere, ktorá napriek smrti počíta s Božou vernosťou.
Pane, ďakujeme, že s našimi drahými nemusíme pochovať i našu nádej. Lebo vďaka tvojim sľubom naša nádej nesiaha len po hrob, ale aj za hrob.
