Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Potopa skončila, ale nie pre Noacha. Ten stále sedí zavretý v korábe. Pokiaľ voda úplne nezmizne z povrchu zeme a zem nebude suchá, musí čakať v korábe. Ako však vyzerá jeho čakanie? Z korábu vypúšťa holubicu s nádejným očakávaním: Vypustil aj holubicu, aby zistil, či vody z povrchu už ubudlo.
Čo zistí? Že ešte stále musí čakať, lebo keď holubica nenašla miesto, kde by jej noha spočinula, vrátila sa k nemu do korábu. To je pre Noacha znamením, že voda ešte neopadla. Aké sklamanie! Ani Noach nie je ušetrený sklamania počas svojho čakania. Zistí, že Boží čas je iný ako ten jeho. Že na ten Boží si ešte musí počkať.
A tak Noach čaká: Počkal ešte ďalších sedem dní a znova vypustil holubicu. Tentokrát mu holubica prinesie v zobáku čerstvý olivový lístok. Prvý pozdrav z novej zeme! To je Boží pozdrav Noachovi, ktorý hovorí: Len vydrž, tvoje očakávanie nie je márne. Raz sa skončí a ty sa dočkáš!
A naozaj. Keď Noach znovu vypustí holubicu, čítame, že tá sa k nemu už nevrátila. Pre Noacha je to povzbudzujúce znamenie, že jeho čakanie sa blíži ku koncu. Noach otvoril strechu korábu, pozrel sa von a videl, že povrch zeme je už suchý. Noach konečne vidí to, po čom túžil a na čo očakával. Jeho viera sa tak mení na videnie. Vidí novú zem očistenú Božím súdom. Vidí novú budúcnosť.
Aj naša viera sa raz zmení na videnie, keď na vlastné oči uvidíme nové nebo a novú zem, ktoré teraz v nádeji očakávame. Aj my raz uvidíme splnenie Božích sľubov. Zatiaľ sa musíme uspokojiť s olivovým lístkom, ktorý nám Boh občas pošle na povzbudenie našej viery. Ale vďaka Bohu aj za také pozdravy neba!
Pane, ďakujeme, že po živote viery aj my máme zasľúbené videnie.
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.