Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Tu prišiel muž menom Jairos… Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu. Umierala jeho jediná dvanásťročná dcéra. Ako šiel, ľudia sa na neho tlačili. Bola medzi nimi žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala. Odzadu pristúpila k Ježišovi, dotkla sa obruby jeho šiat a krvácanie sa ihneď zastavilo. Ježiš sa pýtal: Kto sa ma to dotkol? Keď žena videla, že sa to neutají, rozochvená pristúpila k nemu, padla mu k nohám a pred všetkými ľuďmi sa priznala, prečo sa ho dotkla, a ako sa ihneď uzdravila. Ježiš jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji. Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: Tvoja dcéra umrela. Neunúvaj učiteľa! Keď to Ježiš počul, povedal: Neboj sa, len ver a bude zachránená.
Lukáš 8: 40 – 50
Nielen Jairos potrebuje Ježiša. Potrebuje ho aj neznáma žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok. Tá nečakane skomplikuje celú situáciu. Keď Ježiš ide s Jairom do jeho domu, zdrží Ježiša na ceste. Práve vo chvíli, keď je každá minúta vzácna. Musela sa práve teraz pripliesť Ježišovi do cesty? Nemohla ešte chvíľu počkať? Veď jej prípad nie je taký súrny a naliehavý ako prípad Jairovej dcéry. Nie, ona už viac čakať nemôže. A tak je to Jairos, ktorý musí čakať. A práve v tom čakaní je jeho viera skúšaná. Máločo tak napína našu vieru ako práve čakanie.
Jairos sa musí učiť mať účasť na trápení druhého v čase, keď sám prežíva trápenie. Vtedy by sme chceli mať Ježiša len pre seba. Ale Jairos zistí, že Ježiš tu nie je len pre neho. Že On na ceste pomôcť jeho dcére pomôže niekomu inému. Vieme si predstaviť, aké hrozné muky Jairos prežíval vo svojom čakaní. Asi každú chvíľu pozeral na hodiny! Jeho najhoršie obavy sa naplnili. Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal: Tvoja dcéra umrela. Ó, to nešťastné zdržanie!
Pokiaľ ešte dieťa žilo, žila aj nádej. Ale teraz, keď je dieťa mŕtve, aj nádej zomrela. Tak to vidí posol zlej správy, keď hovorí: Neunúvaj učiteľa! Už je všetko zbytočné. Smrť je hranica, za ktorú sa už nedá ísť. Pred ňou musí každý kapitulovať. Aj Ježiš. Naozaj? Ježiš vidí, ako sa otec rúti do priepasti zúfalstva. Preto ho pred pádom do nej zachytí svojím slovom: Neboj sa! Len ver a bude zachránená. Veriť znamená nielen sa spoliehať na Ježišovu pomoc, ale znamená byť aj vyslobodený zo strachu. Znamená prestať sa báť. Lebo hoci dieťa zomrelo, Ježiš stále zostáva po boku. Preto platí: Neboj sa, len ver!
Pane, ďakujeme za tvoje slovo, ktorým posilňuješ našu vieru!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
