Nebudem sa báť zlého, hoc by som šiel temným údolím. Veď ty si so mnou, tvoj prút a tvoja palica sú mi útechou.
Žalm 23:4
Dávid pri pohľade na Hospodina vysloví ďalšie presvedčenie o budúcnosti, keď hovorí: Nebudem sa báť zlého. Pre aké situácie to platí? Pre situácie ohrozenia: hoc by som šiel temným údolím. Zrazu sa mení scenéria. Už sa nenachádzame na zelených pastvinách, ale v hlbokom temnom údolí. Cesta pred nami sa prudko stáča nadol a my zostupuje dolu do doliny. Vysoké bralá vrhajú svoje zlovestné tiene na našu cestu a pred nami sa otvárajú nebezpečné rokliny a priepasti. Slnko sa skrylo za obzor a v doline je tma. Cesta sa stáva nebezpečnou a úzkou. Čo sa to vlastne stalo? Kde sa stratila idylická atmosféra prvých veršov tohto žalmu so zelenými pastvinami a tichými vodami?
Nič mimoriadne sa nestalo. Toto je realita života Božieho dieťaťa. Realitou nie sú len zelené pastviny, ale aj tmavé doliny. Biblia nám nesľubuje, že na našu cestu bude vždy svietiť slnko. Slnko v tomto žalme svieti na začiatku, ale neskôr sa stratí a my sa spolu so žalmistom nachádzame v studenej, tmavej doline. Čo je to za dolina? Niektorý preklad to prekladá ako temné údolie. Iný zas ako dolinu tieňa smrti. V našom živote budeme kráčať viacerými tmavými dolinami. Ale tá najtmavšia, dolina smrti nás čaká až na konci.
Sláva života Božej ovečky však nespočíva v tom, že s Bohom obíde všetky tmavé doliny, že sa im vyhne. Ale že všetky tmavé doliny prejde s Ním. On, dobrý Pastier mojej duše prejde so mnou i tú poslednú, najtemnejšiu a najhrozivejšiu dolinu: Veď ty si so mnou. Ty ma neopustíš. Ty ani na chvíľu nenecháš svoju ovečku bez svojej prítomnosti. Ona ani na chvíľu nezostane sama, odkázaná len na seba. Tak je náš Pastier oddaný svojim. On nie je Boh len do dobrého počasia, ale do každého počasia. Je s nami na zelených pastvinách i v temných údoliach. Je s nami nielen v dňoch dobrých, ale i v dňoch zlých. Veď i také prídu. Nebudem sa báť zlého.
Áno, to zlé príde. Môže mať rozmanitú podobu. Vtedy bude všetko závisieť od toho, či sa budeme mať na koho spoľahnúť a o koho oprieť. Kto s Dávidom vyznáva: Hospodin je môj pastier, ten bude mať. Lebo pre neho platí: Veď ty si so mnou.
Pane, ďakujeme za tvoju stálu prítomnosť, o ktorú sa môžeme vždy oprieť!
