On však odpovedal otcovi: Pozri, koľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, ktorý ti premárnil tvoj majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa. Ale otec mu povedal: Syn môj, ty si stále so mnou a všetko čo mám, je tvoje. Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa.
Lukáš 15:29-32
Pred nami stojí mravne bezúhonný človek, ktorý všetky prikázania svojho otca zachoval. Obdivuhodné! Starší brat je skutočne lepší než jeho mladší brat. On nepremrhal otcov majetok s prostitútkami. Naopak, už celé roky ho usilovne zveľaďoval. A predsa. Ten, ktorý je napohľad lepší, je na tom horšie. A ten, napohľad horší, je na tom lepšie. Mladší syn žil nemravne, ale na konci príbehu ho vidíme v dome s otcom. Starší syn žil mravne, príkladne, ale na konci príbehu nie je v dome s otcom. Stojí vonku.
Aký je teda hriech staršieho syna? Je mravný, bezúhonný, poslušný. Áno, ale je samospravodlivý. Samospravodlivosť staršieho syna je pre otca väčší problém ako svetáctvo toho mladšieho. Mladší syn prosí otca, aby ho prijal späť. Staršieho syna prosí otec, aby vstúpil dnu. Mladší sa stratil vo svete, ďaleko od otca. Starší sa stratil doma, v blízkosti otca. Mladší sa stratil vo svojom hriechu. Starší sa stratil vo svojej dobrote. Mladší sa stratil vo svojej nemravnosti. Starší sa stratil vo svojej mravnosti.
Ale zatiaľ čo mladší syn o svojej stratenosti vie, ten starší o nej nevie. A to je to najhoršie. Najhoršia stratenosť je tá, o ktorej človek nevie. Je to stratenosť, ku ktorej nedochádza vo svete, ale v cirkvi. To nie je stratenosť bezbožných, ale zbožných, ktorým ilúzia vlastnej dobroty stojí v ceste vidieť pravdu o sebe. Áno, stratiť sa dá i doma, i v otcovom dome. Túto stratenosť človek vidí najťažšie. Lebo na rozdiel od stratenosti vo svetáctve, ktoré je viditeľné, stratenosť v samospravodlivosti je skrytá, neviditeľná. Neraz sa odhalí až pri stretnutí s hriechom druhého.
Pred rokmi mnohí starší synovia začínali ako tento mladší syn, ktorý vyznával: Nie som hoden. Ale po rokoch sa z mladších synov stali starší synovia a z mladších bratov sa stali starší bratia. Tí, ktorí sú hodní. Neplatí to i o nás?
Pane, chráň nás pred mentalitou samospravodlivých ľudí!
