Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Poďte, plesajme pred Hospodinom, zvučne oslavujme Skalu našej spásy! Predstúpme vďačne pred jeho tvár, zvučne ho velebme žalmami! Veď Hospodin je veľký Boh, veľký Kráľ nad všetkými božstvami. Hlbiny zeme má vo svojej ruke, patria mu končiare vrchov. Jeho je more, sám ho utvoril, aj pevnine dali tvar jeho ruky. Poďte, skloňme sa, v úcte sa pokloňme, pokľaknime pred Hospodinom, svojím Tvorcom. Veď on je náš Boh, my sme ľud jeho pastvy, ovce, čo jeho ruka vedie.
Žalm 95:1–7a
V žalme zaznieva dvojnásobné pozvanie. To prvé pozýva veriacich k oslave Hospodina: Poďte…, zvučne oslavujme Skalu našej spásy! To druhé ich pozýva ku klaňaniu sa Hospodinovi: Poďte…, pokľaknime pred Hospodinom. Jedno i druhé, zvučná oslava i úctivé klaňanie sa, má svoje dôležité miesto na bohoslužbách. Lebo jedno i druhé je odozvou na to, kto a aký je náš Boh.
Prečo máme zvučne velebiť žalmami Hospodina, Skalu našej spásy? Preto, lebo Hospodin je veľký Boh. Ak chceme vidieť jeho veľkosť, musíme sa pozrieť na dielo stvorenia. Práve na ňom žalmista ilustruje Božiu veľkosť. Boh stvoril nebesia, ale On vládne nad nimi. Lebo On je veľký Kráľ nad všetkými božstvami. To neznamená, že existujú aj iné božstvá, ale že Boh je zvrchovaný vládca nad oblasťou neba, kde podľa pohanských národov sídlili ich bohovia.
To isté platí aj o zemi. Všetko je v jeho ruke, lebo všetko stvorili jeho ruky. Preto je zvrchovaným vládcom i nad zemou. Už či sú to hlbiny zeme alebo končiare vrchov, šíre more alebo rozsiahla pevnina. Nič nie je mimo jeho vlády. Ak žasneme nad dielom stvorenia, o čo viac by sme mali žasnúť nad jeho Stvoriteľom! A svoj úžas vyjadriť zvučnou oslavou. Veď Hospodin je veľký Boh…
A prečo máme v úcte pokľaknúť pred Hospodinom, svojím Tvorcom? Preto, lebo On je náš Boh. Tento Boh, nekonečne vyvýšený nad nami vo svojej veľkosti, sa sklonil k nám vo svojej nesmiernej milosti. Stvoriteľ všetkého sa stal naším Pastierom a my sme ľud jeho pastvy, ovce, čo jeho ruka vedie. Tá istá ruka, ktorá stvorila a spravuje celý vesmír, sprevádza a ochraňuje svoje stádo. Každú jednotlivú ovcu. Deň čo deň. Verne od začiatku až do konca. Pritom každú z nich pozná po mene. A žalmista stojí v úžase nad tým, že tento veľký Boh sa nás zaujal ako svojho stáda, svojich oviec. Preto nás pozýva, aby sme so zadržaným dychom, v pokore a úcte pokľakli pred jeho tvár. Veď kto iný je hodný tej najväčšej úcty a najhlbšej vďaky ako On?!
Pane, sme Ti dlžní našu oslavu i úctu. Pomôž nám splácať náš dlh!
