Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
V Jeruzaleme vtedy žil človek menom Simeon. Bol to človek spravodlivý a bohabojný, očakával potechu Izraela a Duch Svätý bol s ním. Duch Svätý mu zjavil, že nezomrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo predpisoval zákon, aj on si vzal dieťa do náručia a velebil Boha slovami: Teraz, Pane, prepustíš v pokoji svojho služobníka podľa svojho slova, lebo moje oči videli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov; svetlo na zjavenie pre pohanov a slávu pre tvoj ľud Izrael.
Lukáš 2: 22 – 32
Írsky dramatik Samuel Beckett napísal divadelnú hru Čakanie na Godota. V nej dvaja tuláci čakajú na príchod Godota, o ktorom nič nevedia. Skončí sa prvé aj druhé dejstvo, no Godot nepríde. A tak hra skončí bez toho, že by sa dočkali. Človek je čakajúci tvor. Čakáme, že sa stane niečo veľké, čo dá zmysel životu, ktorý žijeme. Čakáme na niečo alebo na niekoho, komu Beckett dáva vo svojej hre meno Godot. V tom mene je skrytá narážka na Boha. (God v angličtine znamená Boh.) Ale Boh neprichádza. Nikto nevie, či niekedy vôbec príde alebo nie. Ako hlboko sa autor tejto hry mýlil! Veď prečo čakať na niekoho, kto už predsa dávno prišiel?!
O čakaní je aj príbeh starého muža menom Simeon. Je to príbeh človeka, ktorý nielen čakal, ale sa aj dočkal. Lukáš hovorí, že očakával potechu Izraela. Odpoveďou na Simeonovo čakanie, ale nielen na jeho, sú Vianoce. Prišlo Dieťa, nie obyčajné, ale Božie Dieťa. V Ňom sa Boží svet prelomil do nášho sveta. Večnosť sa prelomila do času. Toto Dieťa, ktoré Simeon vzal do náručia, je Božou odpoveďou na naše čakanie. Ono prichádza ako dar, Boží dar, lebo v Ňom prichádza sám Boh.
To znamená, že náš život nemusí byť čakaním až do konca, čakal a nedočkal sa. Naopak, môže o nás platiť to, čo o Simeonovi. Čakal a dočkal sa. Lebo sľub, že nezomrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša, si môžeme privlastniť aj my. Nemôžeme vidieť narodené dieťa Ježiš ako Simeon. Ale niečo predsa len môžeme vidieť: … moje oči videli tvoju spásu. Simeon sa dožil narodenia Spasiteľa, v ktorom Boh pripravil spásu pre človeka. Dnes tú spásu môžeme vidieť na kríži, v ukrižovanom Kristovi. A nielen vidieť, ale ju aj vierou prijať. O čo ľahšie sa nám potom bude zomierať!
Pane, nechceme zomrieť bez toho, aby sme videli tvoju spásu. Zmiluj sa nad nami!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
