Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Exodus s názvom Do zeme zasľúbenia.
Ľudu, čo sa poschádzali medzi nich, sa zmocnil veľký hlad. Aj Izraeliti začali znova bedákať a vraveli: Kto nás nasýti mäsom?… Sme už celkom vychudnutí a nič iné nevidíme, len mannu. Manna bola ako koriandrové semeno a podobala sa bdéliovej živici. Ľudia chodili a zbierali ju, mleli na mlynčeku alebo tĺkli v mažiari. Varili ju v hrnci alebo z nej piekli osúchy, ktoré mali chuť koláčov s olejom. Keď za noci padala rosa na tábor, padala aj manna.
Numeri 11:4 – 9
Len čo sa ľud prestane sťažovať na to, že sa mu zle vodí, začne sa sťažovať na to, že mu niečo chýba: Kto nás nasýti mäsom? Nespokojnosť má často tieto dve roviny. Buď som nespokojný s tým, čo mám, s údelom, ktorý musím znášať. Vtedy sa pýtam: Prečo sa zle vodí práve mne? Alebo som nespokojný preto, že to i ono nemám. Že mi všeličo chýba, čo by som chcel mať. Ľudu chýba mäso. Jeho denné menu bolo veľmi jednotvárne. Od pondelka do nedele stále to isté: Sme už celkom vychudnutí a nič iné nevidíme, len mannu. Len mannu!
Čo bola manna? Manna bola ako koriandrové semeno a podobala sa bdéliovej živici. Dala sa variť v hrnci alebo sa dali z nej piecť koláče. Ale najdôležitejšie na manne bolo to, že bola Božím darom ľudu. Boh sľúbil Izraelitom, že ich bude zaopatrovať a sýtiť práve mannou. A to až dovtedy, kým neprídu do zasľúbenej zeme. A tak sa aj stalo. Keď za noci padala rosa na tábor, padala aj manna. Ľud každé ráno našiel na púšti „prestretý“ Boží stôl. Stačilo sa len zohnúť a zbierať, čo im Boh poslal: Ľudia chodili a zbierali ju… Ale ľudu sa tento Boží chlieb prejedol. Žiada si zmenu na jedálnom lístku: Kto nás nasýti mäsom?
Kto sú pôvodcovia tohto reptania? Primiešaný ľud, čo bol medzi nimi, dostal chuť na iné jedlá… (Nm 11:4). Sú to ľudia, ktorí sa pri vyjdení Izraela z Egypta pripojili k Božiemu ľudu. Možno ich pritiahla vidina lepšej budúcnosti. Ale neboli ochotní znášať útrapy putovania do krajiny zasľúbenia. Lenže to, čo začalo primiešaným ľudom, sa veľmi rýchlo prenieslo aj na ostatných: Aj Izraeliti začali znova bedákať… A tak čítame: Mojžiš počul, že ľud narieka, každý pri vchode do svojho stanu, rodina vedľa rodiny (Nm 11:10). Všetci nariekajú, všetci sa sťažujú. Reptanie sa po tábore rozšírilo ako nákaza. Lebo niektoré hriechy sú veľmi nákazlivé. Sú ako infekcia. Jeden chorý kýchne a desať ďalších ochorie. Jeden sa začne sťažovať a hneď sa ďalší pripoja. Duch reptania ľahko preskočí z jedného na druhého. Preto máme zodpovednosť za to, akým príkladom sme pre druhých. Či sme vďační alebo sa sťažujúci. Vďační za mannu alebo sa dožadujúci „mäsa“.
Pane, odpusť nám, keď miesto vďačnosti počuješ naše sťažnosti!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie DO ZEME ZASĽÚBENIA – úvahy na každý deň.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
