Rok korunuješ svojou dobrotou, z tvojich šľapají vyviera tuk.
Žalm 65:12
Ako chlapec som veľmi rád čítal knihy z edície Stopy. Boli to knihy plné dobrodružstva a napätia, v ktorých neraz proti sebe stáli bledé tváre a Indiáni. O Indiánoch bolo známe, že boli výborní stopári. Vedeli čítať zo stôp, vystopovať už či nepriateľa alebo zvieratá.
My sa blížime k záveru kalendárneho roka. A to je pre nás pozvaním, aby sme sa v jeho závere tiež stali takými „stopármi“. Stopármi, ktorí sa vyberú po Božích stopách. Tie stopy však nie sú pred nami, ale za nami. Preto vybrať sa po Božích stopách znamená vrátiť sa späť do nedávnej minulosti. Veď Boh i tento rok kráčal pred nami i s nami. Jeho nohy zanechali mnohé stopy v našom živote. Čo z nich vyčítame o Bohu? O tom, ako s nami naložil? To závisí od toho, aké vycvičené oko máme. Lebo Božie stopy vidí len vycvičené oko viery. Ono vidí Božie stopy i tam, kde iné oko nevidí nič. Vidí i to, čo iné oko nevidí.
Žalmista je tiež taký „stopár“, ktorý sa vybral po Božích stopách. Čo z nich vyčítal? Hovorí: … z tvojich šľapají vyviera tuk. V Starej zmluve je tuk obraz hojnosti, štedrosti, požehnania a dobroty. Toto všetko a ešte oveľa viac dokáže žalmista vyčítať z Božích stôp. Lebo kadiaľ prejdú Božie nohy, tam zanechávajú za sebou stopy požehnania.
Teraz je však rad na nás. Čo my dokážeme vyčítať z Božích stôp v uplynulom roku? Niektoré stopy sú viditeľné, neprehliadnuteľné. Vidíme ich na miestach, na ktorých sme prežili veľké skúsenosti s Bohom. Skúsenosti, ktoré sa nám hlboko vryli do srdca. Iné stopy sú menej viditeľné. Ľahko ich prehliadneme. Vtedy potrebujeme, aby nám Boží Duch otvoril oči a ukázal, kde všade bol Boh pri diele v našom živote. V čom všetkom mal náš dobrý Boh svoje „prsty“. Akí raz budeme prekvapení, keď nám to ukáže! A akí budeme zahanbení, koľko milosti a dobroty sme v našom živote prehliadli! Preto trénujme naše oko viery, aby sme tých stôp prehliadli čo najmenej.
Pane, pomôž nám vedieť lepšie čítať z tvojich stôp, aby z nás boli vďačnejší ľudia!
