Ježiš sa rozhliadol po svojich učeníkoch a povedal im: Ako ťažko sa dostanú bohatí do Božieho kráľovstva! Učeníci sa zarazili nad jeho slovami, ale Ježiš im to zopakoval ešte raz: Deti, ako ťažko je vojsť do Božieho kráľovstva! Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako vojde boháč do Božieho kráľovstva. Oni sa ešte viac zhrozili a medzi sebou si hovorili: Kto potom môže byť spasený? Ježiš sa na nich zadíval a povedal: Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.
Marek 10:23-27
Ježiš uzavrie stretnutie s mládencom slovami, ktoré v učeníkoch vyvolajú zdesenie: Ako ťažko sa dostanú bohatí do Božieho kráľovstva! A ešte raz: Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako vojde boháč do Božieho kráľovstva. Bohatstvo sa v židovstve považovalo za znamenie Božej priazne a požehnania. Ak toto platí o bohatých, čo potom platí o ostatných? Učeníci si tak robia záver sami pre seba, keď sa medzi sebou pýtajú: Kto potom môže byť spasený? Keď Boh človeku v ničom neustúpi, tak kto potom? Nikto! A to už neplatí len o bohatých, ale o všetkých bez rozdielu, i o bohatých i o chudobných.
Ježiš dáva svojim učeníkom za pravdu. Ľuďom je to nemožné. Keď ide o otázku spasenia, nachádzame sa na pôde ľudskej nemožnosti a teda v beznádejnej situácii. Ježiš však nekončí slovom o ľudskej nemožnosti, ale pokračuje slovom o Božej možnosti, keď hovorí: Ale Bohu nie; lebo Bohu je všetko možné.
Oproti našej nemožnosti tu stojí Božia všemohúcnosť. Keď totiž Boh koná svoje dielo, tam prechádzame z pôdy ľudských možností na pôdu Božích možností. Hoci spasenie leží za hranicou našich možností, nestojí za hranicou Božích možností. V tom, jedine v tom je naša nádej. Toto je zvesť evanjelia. Veď evanjelium je zvesť o Božích možnostiach. Vďaka obeti Ježiša Krista je možné to, aby bol hriešny človek zachránený pre večnosť. To potom znamená, že spasenie, i to naše, je zázrak Božej milosti a moci. Nič viac a nič menej.
Pane, ďakujeme, že i v našom živote sa nemožné vďaka Tebe stalo možným!
