Potom určil sedemdesiatdva iných a rozoslal ich pred sebou po dvoch do každého mesta a osady, kam chcel sám ísť… Sedemdesiati dvaja sa vrátili a s radosťou hovorili: Pane, v tvojom mene sa nám poddávajú aj zlí duchovia! On im povedal: Neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi.
Lukáš 10:1, 17, 20
Tu sme svedkami priam triumfálneho návratu učeníkov z ich misijnej cesty. Zažili veľký misijný úspech a teraz o tom podávajú správu svojmu Pánovi. Prežívajú radosť z duchovného víťazstva nad mocou temnosti. Ježiš ich však hneď „schladí“ a začne s nimi hovoriť o inej radosti. Prečo? Preto, lebo postrehol jedno vážne nebezpečenstvo, ktoré jeho učeníkov ohrozuje. Oni majú radosť zo svojho misijného úspechu, zo svojej služby. Miesto radosti zo služby im však Ježiš ponúka radosť zo spasenia. Radosť zo služby je radosť z toho, čo ja robím pre svojho Pána. Radosť zo spasenia je radosť z toho, čo môj Pán urobil pre mňa. Čo mi v živote prináša väčšiu radosť? Moja služba alebo moje spasenie?
Pri prvom stretnutí s Ježišom nič tak nenaplnilo naše srdce radosťou ako práve skutočnosť spasenia. To, že i naše mená boli a sú zapísané v knihe života v nebesiach. Ale po rokoch života s Ježišom sa ľahko môže stať, že služba, ktorú pre Neho konáme, nám zatieni spasenie, ktoré On vykonal pre nás. Potom sú to naše úspechy a požehnanie v službe, ktoré nám prinášajú najväčšiu radosť. Ale aká radosť nám zostane, keď prídu neúspechy? Keď sa v službe darí, sme šťastní. Keď sa nedarí, sme nešťastní. Naša radosť je potom závislá od toho, či sa nám darí, alebo nie.
Ale Ježiš nám ponúka radosť, ktorá nezávisí od nášho úspechu či neúspechu. Je to radosť z toho, čo On vykonal pre nás. Je to radosť z milosti, ktorú nám udelil. Radosť z odpustenia hriechov. Z toho, že sme boli zmierení s Bohom, že Boh už nič proti nám nemá. Že sme jeho synovia a dcéry. A to raz a navždy.
Pane, navráť nám radosť zo spasenia!
