Cirkev a služba

4 témy v Lausannskej správe o ‘Stave Veľkého poverenia’

V septembri tohto roku sa v Južnej Kórei zíde 5 000 účastníkov zo všetkých regiónov sveta na Štvrtom medzinárodnom kongrese o svetovej evanjelizácii, ktorý organizuje Lausannské hnutie. (Ďalšie tisíce ľudí sa do kongresu zapoja prostredníctvom satelitov.)

Bude to 50. výročie Prvého Lausannského kongresu, na ktorom bola vydaný Lausannský záväzok, ktorej hlavným architektom bol John Stott. Tento dokument zostáva pre evanjelikálov na celom svete výzvou k mobilizácii. (Pozri môj výber najlepších citátov.)

Stav Veľkého poverenia

Tento týždeň vydalo Lausannské hnutie publikáciu „Stav Veľkého poverenia“, ktorá obsahuje desiatky tabuliek, grafov a esejí od viac ako 100 prispievateľov z celého sveta. Zaoberajú sa svetovým kresťanstvom vo svetle súčasných trendov s cieľom posilniť evanjelikálne misijné úsilie pri ohlasovaní a ukazovaní Krista vo svete.

Ako väčšina projektov s viacerými prispievateľmi, aj tento je zmiešaný – niektoré eseje sú fantastické, iné sú len povinným zhrnutím súčasného myslenia bez toho, aby prinášali nové poznatky, a niekoľko esejí obsahuje nekvalifikované vyhlásenia alebo zachádza na sporné teologické územie medzi tými, ktorí sa hlásia k Lausannskej zmluve.

Pri čítaní tohto zväzku som si všimol štyri hlavné témy, ktoré sa neustále vracajú – štyri aspekty misie v modernom svete, ktoré stoja za pozornosť.

1. Polycentrická misia

Tento graf z World Christian Encyclopedia (Svetová kresťanská encyklopédia) ma ohromil – posun od roku 1900 do roku 2050 v regionálnom rozložení kresťanstva.

Rast kresťanstva v Afrike, Ázii a Latinskej Amerike a jeho slabnutie v Európe a Severnej Amerike nie je žiadnym tajomstvom (upozornili na to Mark Noll, Philip Jenkins a ďalší), ale tento graf zachytáva závažnosť tohto posunu. Predpokladá sa, že do roku 2050 bude mať Afrika celosvetovo najvyššie percento kresťanov.

Čo to znamená pre medzikultúrnu misiu? Esej od Décia de Carvalha, Larryho a Stephanie Kraftovcov a Stephena a Rosemary Mbogovcov „Polycentrická globálna misia“ nadväzuje na dôležitú prácu Allena Yeha, ktorá ukazuje, že misijné úsilie teraz smeruje „od každého ku každému“. Čoraz viac sme svedkami spolupráce v evanjelizácii a sociálnej službe, ktorá narúša tradičné geografické kategórie.

Tento vývoj vidíme na viacerých esejach, vrátane „Vzostup Ázie“ od Bong Rin Ro, Babu Karimkuttickal Verghese a Fenggang Yang o misionároch z rôznych kultúr v tej istej krajine. Jeden príklad: viac ako 60 % misionárov v Indii pracuje v rámci krajiny a oslovuje iné etnické skupiny s odlišnými jazykmi a kultúrami. Výsledkom je, že na celom svete vidíme prehlbovanie vzťahovej a finančnej spolupráce pri šírení evanjelia ku všetkým národom.

2. Inštitucionálna obnova

Ďalšou témou, ktorá sa prelína esejami, je úpadok inštitucionálnej dôvery (aj medzi náboženskými organizáciami) v krajinách globálneho Severu, čo je vývoj, ktorý často bráni evanjelizačnej účinnosti.

Andrew Love, Kevin Muriithi Ndereba a Mary Jo Sharpová uvádzajú výzvy náboženského pluralizmu voči tvrdeniam o objektívnej pravde evanjelia a na ich peknú esej potom nadväzujú Manfred Kohl, Lazarus Phiri a Efraim Tender, ktorí vyzdvihujú integritu ako kľúčovú zložku učeníctva. Títo autori, ktorí vyjadrujú ľútosť nad pokrytectvom mnohých cirkevných vodcov a korupciou niektorých cirkví a organizácií, poukazujú na to, že „naše zlyhania v prejavovaní integrity – alebo konzistentnosti medzi celým naším životom a Ježišovým učením – spôsobujú, že evanjelium sa zdá byť menej dôveryhodné“.

Musíme sa usilovať preraziť mraky morálneho relativizmu pravdivými tvrdeniami evanjelia a naše svedectvo musia podporovať zdravé inštitúcie a jednotlivci, ktorí žijú vo svetle ukrižovaného a vzkrieseného Ježiša Krista. Oceňujem, že táto správa kladie dôraz na inštitucionálne zdravie a obnovu po období, v ktorom sa odhalilo veľa hniloby.

3. Demografické zmeny

Demografické posuny v grafoch tejto správy ukazujú nielen pohyb kresťanstva zo severu na juh, ale aj ďalšie trendy vo svetovej populácii: mieru migrácie po celom svete, vysídlené národy, misiu v diaspórach a ďalšie. Podobne vidíme rastúcu strednú triedu v Indii, stagnujúcu strednú triedu v Číne a viditeľný pokles chudoby na úrovni existenčného minima na celom svete.

Najzaujímavejší je pre mňa bezprecedentný nástup prevažne starnúceho obyvateľstva, ktorý v súčasnosti postihuje všetky regióny sveta, keďže klesá pôrodnosť a predlžuje sa priemerná dĺžka života. Cirkev musí počítať s veľmi mladou Afrikou (v porovnaní so zvyškom sveta) a čoraz staršou Európou, Severnou Amerikou a Áziou.

Tieto demografické zmeny sú momentkami v čase – pohľadom na misijné oblasti, v ktorých sme povolaní byť vernými Ježišovými nasledovníkmi. Poskytujú podnety na zamyslenie a dávajú nám múdrosť pri plánovaní budúcnosti, keď budeme pokračovať v našej evanjelizačnej práci.

4. Antropológia a digitálny svet

Veľkou teologickou výzvou našej doby je antropológia: Čo to znamená byť človekom? Táto správa sa zaoberá otázkou ľudskosti vo svetle nových technológií, predpokladaných identít, sexuálneho správania a lekárskych zásahov. Niekoľko esejí sa zameriava na témy, ako sú transhumanizmus, umelá inteligencia, rod a sexualita, biotechnológie a úprava génov.

Ako prirodzenú nadväznosť na antropologické výzvy tu nájdeme časť o digitálnom živote – úvahy o nedávnom vývoji v oblasti online pripojenia, algoritmov sociálnych sietí a o tom, ako digitalizácia ľudského sebavnímania a „digitálnych spoločenstiev“ ovplyvňuje cirkev a naše poslanie. Väčšina týchto esejí identifikuje výzvy a príležitosti a uznáva vynaliezavosť ľudstva popri našom sklone k modloslužbe, pokiaľ ide o spôsob, akým vytvárame a používame nástroje. Poslúžia ako podnety na rozhovor o niektorých z najpálčivejších problémov našej doby.

Môj záver je, že služba v digitálnom veku – zvyšovanie vernosti Písmu, úsilie o učeníctvo, zhromažďovanie sa ako cirkev a podobne – musí vychádzať z pevného, holistického chápania biblického obrazu ľudstva, nie z redukcionistického, materialistického a technologického sploštenia ľudstva, ktoré sa až príliš často prejavuje v dnešnom svete.

S blížiacim sa historickým stretnutím evanjelikálov z celého sveta, ktoré sa uskutoční v septembri tohto roku v Soule, sa teším na ovocie tejto spolupráce. Nech nám Otec všetkých dobrých darov zhora udelí múdrosť a nech nás Duch naplní nadšením a súcitom, keď sa budeme snažiť poslúchať príkazy Kráľa Ježiša.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition

Trevin Wax

je jedným z hlavných vedúcich kresťanského vydavateľstva LifeWay. Je tiež šéfredaktorom The Gospel Project a autorom niekoľkých kníh (This Is Our Time, Eschatological Discipleship a Gospel Centered Teaching). S manželkou majú tri deti a žijú v štáte Tennessee, USA.