Biblia obsahuje 66 kníh od minimálne 40 rôznych autorov, je napísaná v troch rôznych jazykoch, opisuje tri rôzne kontinenty, a celá bola napísaná v priebehu minimálne 1 500 rokov. Má stovky postáv a množstvo žánrov. Niekedy je to rozprávanie, inokedy v nej lietajú zvieratá s mnohými očami, a potom sú tu milostné básne.
Takéto zložité knihy už veľa nečítame. Preto by sme očakávali, že Nová zmluva bude mať presvedčivý a zhrňujúci úvod. Moderní čitatelia sú však z Matúšovho úvodu zmätení.
Na prvej strane začína Matúš hovoriť o Ježišovi a jeho rodokmeni. Možno sme v pokušení text rýchlo prebehnúť očami a dostať sa k skutočnému dianiu. Matúš však takto začína zámerne. V mnohých ohľadoch je to najvhodnejší a najpresvedčivejší úvod do Novej zmluvy.
Tu je päť dôvodov, prečo je Matúšov rodokmeň perfektným úvodom.
1. Matúšov rodokmeň zhŕňa príbeh Biblie
Prvých 7 slov v slovenčine (osem v gréčtine) zhŕňa celý doterajší príbeh Biblie. Chcete vedieť, ako Ježišov učeník skrátil starozmluvný príbeh? Pozrite sa do Matúša 1:1 (Mt 1:1). Príbeh Biblie pochopíme, ak sa pozrieme na kľúčové postavy, ktoré sú nositeľmi príbehu: Adam, Abrahám, Dávid a Ježiš.
Adam nie je priamo menovaný, ale jeho príbeh je obsiahnutý v slove „rodokmeň“, ktoré môžeme preložiť aj ako „kniha Genezis“. Priame slovné spojenie (βίβλος γενέσεως) sa v gréckej Starej zmluve nachádza len na dvoch miestach: Genezis 2:4 a Genezis 5:1. Genezis 2:4 hovorí o vzniku neba a zeme (miesta) a Genezis 5:1 hovorí o vzniku Adama a Evy (ľudí).
Boh už od začiatku svojou mocou pracoval na ustanovení svojho ľudu na svojom mieste. Začalo sa to Adamom a Evou a pokračovalo to v zmluvách daných Abrahámovi a Dávidovi. Tie sú napokon naplnené v Ježišovi: Dávidovskom kráľovi, ktorý nastolí izraelské kráľovstvo.
Stará zmluva môže byť ako literárny text mätúca, no Matúš nám hovorí, aby sme sa pozreli na tieto kľúčové osoby a na zasľúbenia, ktoré im boli dané, aby nám pomohli vytvoriť rámec pre čítanie celého príbehu. Matúšove prvé slová zhŕňajú celý doterajší dej.
2. Matúšov rodokmeň nám pripomína, že ide o skutočný príbeh
Zoznam mien. Je to zvláštny spôsob, ako začať. Ale zoznam ukazuje čitateľom, že to nie je rozprávka, ale skutočný príbeh. Nová zmluva nezačína slovami „kde bolo, tam bolo“, ale rodokmeňom. Matúš čerpá z bohatej tradície rodokmeňových textov, pretože sú dôležité v Tanaku (skratka pre tri hlavné oddiely hebrejskej Biblie: Tóra, Nevi’im, Ketuvim).
Genezis, prvá kniha Tanaku, je usporiadaná okolo desiatich rodokmeňov. Kniha kroník, posledná kniha Tanaku, začína deviatimi rodokmeňmi. Formálnu podobnosť medzi Genezis a knihou kroník je ťažké prehliadnuť. Obe sú prakticky jedinými knihami v hebrejskej Biblii, ktoré sú plné rodokmeňov. Kniha kroník sa začína Adamom a rýchlo prechádza ľudskými dejinami, až sa dostane k Dávidovi. Genezis tiež začína Adamom, ale postupuje rýchlo, až kým na scénu nevstúpi Abrahám. Väčšina knihy Genezis sleduje Abrahámových potomkov.
Zdá sa teda, že Matúš zaznamenal tému „potomstva“ nielen v konkrétnych slovách, ale aj v špecifickom žánri, ktorý uzatvára židovský kánon. Židovské nádeje sa sústreďovali okolo rodokmeňa, pretože im bolo prisľúbené dieťa z izraelského rodu. Matúš nám ukazuje, že jeho príbeh nie je mýtus, je to rozprávanie o historickom Ježišovi Kristovi, ktorý má rodokmeň a narodil sa v Dávidovom rode.
3. Matúšov rodokmeň zdôrazňuje Ježišovu inkluzívnu rodinu
Matúšov rodokmeň tiež ukazuje, že staroveké texty sa zaoberajú modernými otázkami. Všimnite si napríklad, aké ženy Matúš spomína. V patriarchálnej spoločnosti je prekvapujúce, že vôbec zahŕňa ženy. A keď už, očakávali by sme, že uvidíme matriarchát viery: Evu, Sáru, Rebeku alebo Leu. Namiesto toho však Matúš uvádza menej pravdepodobné ženy, ktoré sú (1) pohanky, (2) majú ťažkú sexuálnu minulosť, (3) ale sú vytrvalé vo svojej vernosti Jahvemu.
Hoci je priamo napísané len to, že Rachab a Rút nie sú Izraelitky, dobrým príkladom sú aj Tamar a Batšeba. Batšeba je uvedená ako „Uriášova manželka“ (Mt 1:6), pravdepodobne preto, že sa tým jasne vyjadruje jej pohanský status – Uriáš bol Chetita (2Sam 11:3,6). Tamar tiež nie je v Starej zmluve priamo označená ako pohanka, ale židovská tradícia tvrdí, že bola sýrskou prozelytkou. Ak zhrnieme všetky dôkazy – Tamar a Rachab boli Kanaánčanky, Rút Moábčanka a Batšeba manželka Chetitu. Ježišova rodina zahŕňa všetky národy.
Po druhé, Tamar, Rachab a Batšeba majú sexuálnu minulosť. Nielenže sú to pohanky, ale ich minulosť je tiež zahalená hanbou a zneužitím. Každá z nich bola sexuálne zneužitá. Tamar sa vyhýba Júdovi, ktorý sa jej v okamihu hriechu vnucuje. Rachab bola kanaánska prostitútka a Batšebu sexuálne zneužil kráľ Dávid. Čitateľov možno prekvapí, že staroveký rodokmeň má čo povedať generácii #MeToo a #ChurchToo.
Napokon, tri z týchto žien (Tamar, Rachab a Rút) sa vyznačujú vytrvalou vernosťou. Tamar je verná svojej rodine, Rachab je verná Jahvemu napriek tomu, že nie je súčasťou národa, Rút opúšťa svoje modly a nasleduje Noéminho Boha. Ježiš prijíma tých, ktorí sú mu absolútne verní.
4. Matúšov rodokmeň nám ukazuje, že Boh je verný
Matúšov rodokmeň nie je primárne o ľuďoch v rodokmeni, ale o Bohu. On vedie túto rodinnú líniu napriek ich zlyhaniam. On bol a bude verný svojim zasľúbeniam. Jeden z najvýznamnejších Božích sľubov bol daný kráľovi Dávidovi (2Sam 7) – aj forma rodokmeňa poukazuje na Dávidov význam.
Ide o teologické prerozprávanie, pretože Matúš vynecháva mnohé generácie. Jeho dôraz na číslo 14 je zámerný a je príkladom gematrie – keď číselná hodnota súboru písmen vyjadruje teologickú pointu. V hebrejčine sa Dávid skladá z troch písmen a má číselnú hodnotu štrnásť (dalet [4] + waw [6] + dalet [4]).
Obdobia sú potom rozdelené tak, aby zdôraznili kráľov a úspechy alebo neúspechy kráľovstva. To zodpovedá Matúšovmu teologickému prerozprávaniu starozmluvného príbehu v trojčlennej štruktúre. Meno Dávid je v rodokmeni umiestnené aj na 14. a 15. mieste, a tým tvorí stred zoznamu (Mt 1:6). Jeho meno sa nachádza aj na začiatku a na konci (Mt 1:1,17).
Matúš od začiatku chce, aby čitatelia videli Ježiša cez osobu Dávida. Rodokmeň a celé Evanjelium podľa Matúša je o tom, že Ježiš je Dávidov syn.
Boh dal Dávidovi záväzný prísľub týkajúci sa jedného z jeho synov, rodokmeň ukazuje, ako ho splnil. Ľudské sľuby sú nedokonalé, ale keď Boh niečo sľúbi, môžeme si byť úplne istí, že to splní. Ak sa ti prisľúbil, nepustí ťa, nech urobíš čokoľvek. Izraelské hriechy neboli väčšie ako Božie zasľúbenia, a ani naše nie sú.
5. Matúšov rodokmeň zobrazuje Ježiša ako našu jedinú nádej
Matúš hovorí do tmy. Prešlo 400 rokov ticha a spasiteľsko-historickým kontextom je pokračujúce vyhnanstvo. Jedinú „udalosť“, ktorú Matúš pomenúva okrem Ježišovho narodenia, je vyhnanstvo (Mt 1:11-12), ktoré pôsobí ako záves pre rodokmeňovú štruktúru a dáva perspektívu pre evanjelium ako celok. Matúš vníma dej Izraela v kontexte vyhnanstva a návratu. Kráľ prichádza zachrániť Izrael z vyhnanstva, bol poslaný pre jeho stratené ovce. Toto vyhnanstvo však siaha ďalej ako babylonské vyhnanstvo: začína sa Adamom (Gn 3).
No hoci je Boží ľud vo vyhnanstve, cez tiene sa prediera nádej. Rozsvietilo sa svetlo, pretože prišlo dieťa. Genezis 5 je obrazom smrti rodokmeňa, záver Matúšovho βίβλος γενέσεως je vzkriesený život. Narodilo sa dieťa, ktoré nikdy nezahynie.
Matúšov rodokmeň obsahuje minulosť, prítomnosť a budúcnosť. V Ježišovi Kristovi sme teraz privedení do tejto rodiny, Abrahám a Dávid sa stávajú našimi otcami. Stáva sa naším rodokmeňom. Hoci tento svet hľadá historické zakorenenie a budúci život rôznymi spôsobmi, iba jedno dieťa ustanovilo nové stvorenie. Ježiš je hlavnou témou rodokmeňa, pretože Ježiš je hlavnou témou Biblie.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
