Biblia a teológia

5 mylných predstáv o anjeloch a démonoch

Pretrvávajúci záujem

Nezdá sa, že by fascinácia nášho sveta s anjelmi a démonmi akokoľvek upadala. Nie je dňa, kedy by sme nedopočuli o kohosi údajnej skúsenosti buď so svätým anjelom, alebo padlým démonom, alebo nevideli reklamu na nový film či seriál na Netflixe, v ktorom sa vyskytuje niektorá z týchto duchovných bytostí (a niekedy aj obe). Je však smutné, že ľudia majú v otázke anjelov a démonov zmätok a prechovávajú isté mylné predstavy, ktoré sa zatiaľ nepodarilo vykoreniť. Chcem ich spomenúť päť.1

Mylná predstava č. 1: Anjeli a démoni sú večné a nestvorené bytosti.

Túto mylnú predstavu vyvracia niekoľko biblických textov. Žalmista zaraďuje všetkých Božích „anjelov“ a nebeské „zástupy“ medzi bytosti a veci stvorené Bohom (Ž 148:2-5). Apoštol Pavol jasne trvá na tom, že „tróny i panstvá, kniežatstvá a mocnosti,“ výrazy bežne označujúce anjelské a démonické bytosti, stvoril Boží syn (Kol 1:16).

Každý anjel je navyše priamym stvorením, čo znamená, že nie sú potomkami svojich predkov tak, ako my; na rozdiel od nás sa nerozmnožujú (Mt 22:28-30). Nevieme, kedy boli anjeli stvorení, no pravdepodobne sa to odohralo pred udalosťami zaznamenanými v Genezis 1:1 a nasledujúcich veršoch (pozri Jób 38:4-7). Ani Satan, padlý anjel, teda nie je večný. Je smrteľné stvorenie. Je teda diablom patriacim Bohu. Satan nie je opačným pólom Božej moci a nie je Bohu rovnocenný (argument proti dualizmu). Jeho moc nie je večná. Neoplýva božskými vlastnosťami. Jednoducho povedané, nesiaha Bohu ani po päty! Mocou a postavením je prinajlepšom na úrovni archanjela Michala.

Mylná predstava č. 2: Anjeli a démoni sú všemohúci.

Nerobme si ilúzie, sú mocní. No iba Boh je všemohúci. Všetka anjelská moc podlieha Božej moci a zámeru (Ž 103:20; 2Pt 2:11).

V Genezis 19:12-16 Boh použije anjelov na zničenie Sodomy a Gomory. V 2. knihe kráľov 19:35 dostane anjel moc pobiť 185 000 Asýrčanov. V Matúšovi 28:2 čítame, že kameň z Kristovho hrobu odvalil anjel. V Skutkoch 12 vošiel anjel do zamknutého väzenia a oslobodil Petra. V Skutkoch 12:23 čítame, že anjel zabil Herodesa, a to veľmi príšerným spôsobom. Anjeli sa zjavujú v knihe Zjavenie (pozri najmä Zj 7:2-3), aby pôsobili na prírodné javy.

Vidíme, že démoni dokážu naplniť svoje obete nadľudskou silou (Sk 19:16; Mk 5:3) a podobne ako anjeli sa dokážu rýchlo premiestňovať v priestore (Dan 9:21-23; 10:10-14). Ich činnosť nie je obmedzená bežnými fyzickými bariérami („légia“ 6000 démonov prebývala v jednom mužovi a neskôr v 2000 sviniach). Démoni zároveň dokážu človeka fyzicky napadnúť a/alebo mu spôsobiť chorobu (Lk 9:39). V Matúšovi 17:15 čítame o démonovi, ktorý posadol chlapca. Hádzal ho o zem, do ohňa alebo do vody a pôsobil v ňom iné násilné prejavy. V Matúšovi 9:32-34 je nemota istého muža pripísaná démonovi (porovnaj s 12:22-24; Lk 11:14-15). Treba však poznamenať, že v evanjeliách sa nachádza niekoľko prípadov slepoty alebo nemoty, ktoré nie sú pripísané démonickému vplyvu a Ježiš ich tak či tak vylieči (Mt 9:27-31; 20:29-34; Mk 7:31- 37; 8:22-26; 10:46-52; Lk 18:35-43; Jn 9:1-7).

Mylná predstava č.3: Anjeli a démoni sú všadeprítomní.

Vieme, že anjeli sú duchovné bytosti v zmysle, že sú netelesní či nehmotní. Nie sú z mäsa a kostí. V Liste Hebrejom 1:14 čítame, že sú „služobnými duchmi.“ Hoci sú duchmi, platia pre nich isté priestorové obmedzenia. Inými slovami, anjeli nie sú všadeprítomní (pozri Dan 9:21-23; 10:10-14, kde sa píše o priestorových aj časových obmedzeniach). Vždy sú iba v jednom čase na jednom mieste.

Hoci sú to duchovné bytosti, istým spôsobom stále majú formu či tvar. Znamená to, že sú obmedzení priestorom (ich bytie nie je rozptýlené v priestore). Sú obmedzení na jedno miesto. Majú anjeli naozaj „krídla“? Izaiáš 6:2, 6 (pozri aj Ez 1:5-8) vykresľuje serafov ako okrídlené bytosti. O Gabrielovi čítame, že priletel ku Danielovi (Dan 9:21 [v niektorých prekladoch], porovnaj so Zj 14:6-7). Jednoducho nevieme, či všetci anjeli majú alebo nemajú krídla. Sám sa prikláňam k názoru, že anjeli nemajú pohlavie (pozri Mt 22:28-30) a tým pádom sa nerozmnožujú. Mal by som však spomenúť, že sa o nich vždy hovorí v mužskom rode (pozri však Zach 5:9).

Nesmieme zabudnúť na to, že hoci je diabol mocný a vynaliezavý, dokáže byť v jednom čase len na jednom mieste. Samozrejme, môže vyslať hromadu démonov, aby konali jeho vôľu, no nedokáže pokúšať veriaceho v Bangladéši a zároveň útočiť na iného v Berlíne. Určite je na zemi veľmi aktívny, no v každej jednej chvíli sa nachádza iba na jednom mieste.

Mylná predstava č. 4: Strážni anjeli nie sú nevyhnutne biblickí.

Je koncept strážnych anjelov len mýtus, alebo je pravdivý? Na túto otázku sa neodpovedá ľahko. Niektorí ľudia argumentujú, že „anjel“ každého zo siedmych zborov v Zjavení 2-3 je strážnym anjelom daného zboru. Na opis anjelov sa používa grécke slovo leitourgos vo význame „služobník“ alebo „kňaz“ (Heb 1:7, 14; porovnaj so Ž 103:19-21). Sú pre Boží ľud zdrojom vedenia a smerovania (Gn 24:7,40; Ex 14:19; pozri aj Ex 23:20; Nm 20:16; Sk 5:17-20; 8:26; 10:3-7, 22; 16:9), a zároveň útechy a povzbudenia (Mt 4:11; Lk 22:43; Sk 27:22-24). Anjeli zároveň strážia a chránia Božie deti, čo je zjavné zo Žalmov 34:7; 78:23-25; 91:11; 1. knihy kráľov 19:5-7 a Daniela 6:20-23 a 12:1.

V Skutkoch 12:15 čítame o veriacich, ktorí si pomýlili Petra s „jeho anjelom.“ Je možné, že Lukáš jednoducho opisuje ich presvedčenie a zdržiava sa komentára. Iní argumentujú, že to spomína zámerne a chce vyučovať nielen to, že všetci máme strážneho anjela, ale aj to, že niekedy môže nadobudnúť naše fyzické črty. Áno, je to zvláštne, no prečo by inak usúdili, že „osoba“ pri dverách je Petrov anjel a nie ktosi úplne iný?

V Matúšovi 18:10 Ježiš varuje pred pohŕdaním deťmi a pripomína učeníkom, že „ich anjeli v nebesiach stále hľadia na tvár môjho Otca v nebesiach.“ Na kráľovských dvoroch v tej dobe prevládal starobylý zvyk, podľa ktorého sa všetci, ktorí sa „postavili pred kráľa“ či „uzreli jeho tvár,“ tešili kráľovej špeciálnej priazni a mali privilégium toho najbezprostrednejšieho spoločenstva s kráľom. Vzhľadom na to by sme mohli usúdiť, že Boh poveril najvyšších anjelov strážením a láskavou starostlivosťou o svojich „maličkých.“ Ježiš teda hovorí: „Varujte sa, aby ste nepohŕdali ani jedným z týchto ‚maličkých.‘ Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebesiach stále hľadia na tvár môjho Otca v nebesiach.” Účelom ich neustálej prítomnosti pri Bohu môže byť to, aby vedeli promptne zareagovať na všetky úlohy, ktorými ich Boh poverí v službe nám ľuďom.

Mylná predstava č. 5: V Izaiášovi 14:12-15 a/alebo Ezechielovi 28:12-19 sa opisuje pôvodný pád Satana.

Ako poznamenal Sydney Page, oba tieto oddiely „sú súčasťou žalospevu nad smrťou pohanského kráľa. Obe vykresľujú kráľa, na ktorého prišla skaza, pretože sa neprimerane vyvýšil. Hoci sú texty písané formou žalospevu, smútok nad smrťou vládcu nie je úprimný. Oba oddiely takpovediac prekypujú sarkazmom. V skutočnosti je smrť tyrana vítaná.“2 Otázkou je: „Narážajú tieto žalospevy na Satana a jeho prvotnú vzburu?“

Verše v Izaiášovi 14:12-15 sú súčasťou oddielu, ktorý je známy ako posmešná pieseň vynášajúca súd nad babylonským kráľom (v. 3-4). Pieseň je zrejme nasmerovaná na konkrétneho kráľa (pravdepodobne Sancheríba), prípadne na „celú babylonskú monarchiu personifikovanú v jednej osobe.“3 Je však zrejmé, že posmešný žalospev vykresľuje (a vlastne ospevuje) zánik pozemskej sily, ktorá je odporcom a utláčateľom Božieho ľudu.

Výrazy vo veršoch 12-14 sú istotne kompatibilné s tým, čo vieme o Satanovi, no zároveň môžu byť iba prejavom poetického štýlu a opisovať pozemského kráľa. Množstvo výrazov („žiarivá zornička,“ „vrch zhromaždenia“) sa vyskytuje v textoch starovekej pohanskej mytológie. Page poznamenáva, že „táto mytológia pravdepodobne vychádzala z pozorovania žiarivého vzostupu planéty Venuša (‚zornička‘) na rannej oblohe a jej rýchleho vyblednutia pri východe slnka.“4 Ak je to pravda, znamenalo by to, že Izaiáš využíva (čo neznamená, že schvaľuje) tie najbežnejšie motívy v pohanskej mytológii, aby opísal pád pozemského vládcu.

Iní argumentujú, že aj hoci to môže byť pravda, v opise pozemského odporcu Boha (babylonského kráľa) stále dokážeme rozpoznať jeho predlohu a nebeský vzor (Satana). Bol to však pri písaní týchto veršov Izaiášov úmysel? Postava „Lucifera“, doslova „nesúci svetlo“ alebo „zornička“ (v. 12), je v 16. verši označená ako „muž“ a v 18. verši porovnávaná s ostatnými pozemskými kráľmi. Slovo „Lucifer“ sa pôvodne používalo v cirkevnej latinčine ako ekvivalent hebrejského slova helel a postupom času sa dostalo do prekladu kráľa Jakuba (King James Version). Podľa Boyda „Izaiáš jednoducho prirovnáva babylonského kráľa ku Venuši, zorničke. Vychádza za úsvitu, jasne žiari a vyštverá sa až na najvyšší bod oblohy, no krátko na to ju potlačí žiara vychádzajúceho slnka. Taká bude dráha momentálne žiariaceho babylonského kráľa, vraví Izaiáš. Na doskách svetových dejín sa zjavil ako tá najžiarivejšia hviezda a stúpa čoraz vyššie. No napokon mihnutím oka zmizne v žiare slnka.“5

Čo teda Ezechiel 28:11-19? Verše 1-11 opäť opisujú týrske „knieža“, teda „vládcu“ (Týros je fenické prístavné mesto približne 200 kilometrov na severozápad od Jeruzalema). Verše 2 a 9-10 jasne naznačujú, že je to človek, nie anjel. Historickým kontextom veršov je obliehanie Týru Nabuchodonozorom v rokoch 587 až 574 p. n. l. V tej dobe bol týrskym kráľom Etbaal II.

Verše 12-19 opisujú týrskeho „kráľa“ a niektorí usudzujú, že verše 12-19 sa týkajú nadprirodzenej moci stojacej za ľudským vládcom z veršov 1-11. Slovo „kráľ“ sa však na iných miestach v Ezechielovi používa na opis pozemských vládcov (17:12; 19:9; 21:19; 24:2; 26:7; 29:2-3, 18; 30:10, 21; 31:2; 32:2, 11), na základe čoho väčšina ľudí usudzuje, že „knieža“ z veršov 1-11 a „kráľ“ z veršov 12-19 sú jedna a tá istá osoba (keďže sú významovo zhodné). Naopak, výraz „kráľ“ z veršov 12-19 je vykreslený spôsobom, ktorý presahuje charakteristiky pozemského kráľa (napr. „dokonalosť,“ „v Edene,“ „stvorený,“ „cherub,“ „svätý Boží vrch,“ „bezchybný“).

Rozpoznanie tohto kráľa ako „jagavého cheruba – strážcu“ vo verši 14 sa považuje za najsilnejší dôkaz toho, že verše sa týkajú Satana. Iní si však všimli, že hebrejský text sa dá s rovnakou istotou preložiť ako „s cherubom.“ Zároveň vieme len s ťažkosťami pochopiť, akú úlohu mohlo hrať v satanovom páde nepoctivé obchodovanie a znesvätenie svätýň (v. 18). Ako teda máme rozumieť zmienke o záhrade „Eden“ v 13. verši? Väčšina ľudí sa zhoduje, že týrsky kráľ je porovnávaný s Adamom.

Stručne povedané, v otázke, či tieto verše skutočne opisujú satanov pád, sa budeme musieť zmieriť s určitou mierou neistoty.

Poznámky:
1. Veľká časť z článku vychádza z troch kapitol o anjeloch, satanovi a démonoch v mojej knihe Tough Topics: Biblical Answers to 25 Challenging Questions (Wheaton: Crossway, 2013).
2. Sydney H. T. Page, Powers of Evil: A Biblical Study of Satan and Demons (Grand Rapids: Baker Books, 1995), 37.
3. Ibid., 38.
4. Ibid., 39.
5. Gregory A. Boyd, God at War: The Bible & Spiritual Conflict (Downers Grove: InterVarsity Press, 1997), 158.

Poznámka editora: Preložené z anglického jazyka. https://www.crossway.org/articles/5-myths-about-angels-and-demons/

Sam Storms

Sam Storms

strávil vyše štyridsať rokov ako kazateľ, univerzitný učiteľ a autor kníh. V súčasnosti je hlavným kazateľom zboru Bridgeway Church v Oklahoma City v štáte Oklahoma, USA. Od roku 2000 do roku 2004 pôsobil ako hosťujúci docent teológie na Wheaton College. Je zakladateľom organizácie Enjoying God Ministries a pravidelne píše články na svoj blog SamStorms.com.

Sam Storms tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články