Keď to Ježiš povedal, zdvihol oči k nebu a hovoril: Otče, prišla hodina; osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba… Ja som ťa oslávil na zemi tým, že som dokonal dielo, ktoré si mi dal vykonať.
Ján 17: 1,4
Keď čítame evanjeliá, vidíme Ježiša, ako káže zástupom, uzdravuje chorých, rozpráva sa s jednotlivcami. Počas jeho verejného pôsobenia sa pozeráme na Neho zvonku, cez to, čo koná a čo hovorí. Ale keď počujeme Ježiša modliť sa, pozeráme sa na Neho zvnútra. Ako keby sme vstúpili priamo do jeho srdca, ktoré vo svojej modlitbe pred nami otvára. My sa tak môžeme dozvedieť, čo Mu leží na srdci. Lepšie povedané, kto Mu leží na srdci.
V prvom rade je to Otec a jeho sláva. Veď preto prišiel Syn na zem, aby oslávil Otca. Aby verejne zjavil Otcovu slávu. Lebo Boh je oslávený tam, kde je zjavený. Kde je zjavený, tam je i oslávený. Kde je Boh oslávený? Napríklad v diele stvorenia: Nebesia rozprávajú o Božej sláve, obloha hlása dielo jeho rúk (Ž 19:2). Stvorenie zjavuje moc i múdrosť svojho Stvoriteľa a tým hlása jeho slávu.
Ale nikde nie je Boh taký oslávený ako v diele spasenia, v diele záchrany človeka. Veď nič tak nezjavuje, aký je Boh, ako práve kríž. Nikde tak jasne nežiari Božia sláva ako práve tam, lebo nikde nebol Boží charakter tak viditeľne zjavený ako práve na kríži. Kríž zjavuje Boha v jeho plnosti ako toho, ktorý súdi a trestá hriech človeka, lebo je spravodlivý Boh. Ale ktorý zároveň zachraňuje a odpúšťa hriešnikovi, lebo je milostivý Boh. To strašné miesto potupy, hanby, utrpenia a smrti sa stane miestom zjavenia Božej slávy. Veď to, čo robí Boha takým slávnym, je jeho spravodlivosť i jeho milosť, jeho svätosť i jeho láska. A je to práve kríž, ktorý toto zjavuje v plnosti.
Syn ešte len ide v ústrety hodine utrpenia a smrti, ktorou oslávi Otca. Ale On sa už pozerá na dielo spásy od konca ako na dokonané dielo. Ako keby sa už stalo. Ja som dokonal dielo, ktoré si mi dal vykonať. Taká je Synova poslušnosť voči Otcovi. Taká je Synova láska k nám.
Pane, ďakujeme, že si i za cenu kríža zjavil slávu svojho Otca!
