Biblia a teológia

5 úsekov Izaiáša

Neznášam, keď sa v niečom strácam. Len máločo ma dokáže frustrovať viac, ako potĺkanie sa neznámym mestom alebo beznádejné hľadanie nejakej zašitej veci v supermarkete. Priznávam, že takých chvíľach nie je príjemné byť v mojej blízkosti.

Avšak pocit stratenosti je presne to, čo zažívam vždy pri knihe Izaiáš. Ako začínam čítať, mojej pozornosti sa stále zmocnia rovnaké myšlienky: O chvíľu sa stratím, budem úplne dezorientovaný, Izaiáš mi pripadá priveľký, žiadna rýchlo rozoznateľná štruktúra v ňom nie je. Možno máte rovnakú skúsenosť. Niekde uprostred Izaiáša 24 sa začínate potácať na tej kľukatej ceste, ktorá vás tam priviedla, a na neznámej ceste, ktorá je pred vami.

Mohla by sa vám zísť mapa. Dovoľte, aby som vám trocha pomohol tým, že zmapujem päť úsekov v Izaiášovom proroctve. Tieto úseky nám pomôžu zorientovať sa v tejto dlhokánskej knihe. Ako uvidíte, úseky sa sústreďujú na jedno z Izaiášových obľúbených pomenovaní Boha: „Svätý Izraela“.

1. Svätý Izraela a jeho ľud (Izaiáš 1–12)

Úvodný úsek v Izaiášovi sa týka Božieho vzťahu s jeho ľudom. Čitatelia si rýchlo všimnú prítomnosť troch dôrazov.

Po prvé, vzbura. Kniha začína škandalóznym odhalením hriechu Judska. V prvej kapitole sa Boží ľud päťkrát nazýva vzbúrencami (Iz 1:2,5,20,23,28). To sa neskôr ešte zosilní, keď Izaiáš zaznamenáva, ako Boh prišiel hľadať spravodlivosť a právo, ale našiel len krviprelievanie a volanie o pomoc (Iz 5:7).

Po druhé, súd. Realita Božieho súdu je doslova roztrúsená po všetkých úvodných 12 kapitolách. Toto sa zrejme najefektívnejšie ukazuje v kapitolách 9 a 10, kde sa štyrikrát opakujú tieto mrazivé slová: „Napriek tomu všetkému sa však jeho hnev neodvracia a jeho ruka je ešte vystretá“ (Iz 9:11,16,20, Iz 10:4).

Po tretie, nádej. Vzburou a súdom to nekončí. Vzťah medzi Bohom a jeho ľudom nie je nefunkčný. Nádej vládne nad všetkým vďaka sľubu kráľovského Syna (Iz 7:14; Iz 9:1-7; Iz 11:1-16). Úvodné kapitoly tohto „piateho evanjelia“ môžu pôsobiť ako studená sprcha. Všimnite si však, že nádej povzbudzuje čitateľov pokračovať.

2. Svätý Izraela a národy (Izaiáš 13–27)

Izaiášovo zameranie sa ďalej presúva od Božieho vzťahu so svojím ľudom k jeho vzťahu s národmi. Izaiášov Boh je osobný, ale aj globálny.

Tento úsek začína výrokom proti Babylonu. Babylončania ešte neboli svetovou veľmocou. Invázia, zničenie a vyhnanstvo Božieho ľudu ich rukou ešte len malo prísť. Aj tak ich však na vrchole ich moci mal pokoriť všemocný Boh (Iz 13:12). Babylončania nie sú jediní. Naprieč kapitolami 13 a 17 sa spomína národ za národom, pričom Boh presadí svoju moc nad nimi a sľubuje ich porážku.

Čítanie týchto kapitol po sebe zvýrazňuje Božiu moc nad každým národom prejavenú pri spravodlivom súde. Opäť však súd nemá posledné slovo. Jedného dňa bude pre všetkých ľudí a všetky národy vystrojená hostina (Iz 25:6-8). Aj Boží súd a spasenie sú globálne.

Tento druhý úsek sa ťažko číta, keďže sa v ňom toho veľa opakuje. Avšak spolu s prvým úsekom kladie nevyhnutné základy, ktoré rozširujú čitateľovo porozumenie tretiemu úseku.

3. Svätý Izraela a zvrchovaná milosť (Izaiáš 28–39)

Tento tretí úsek opakuje obsah prvých dvoch, ale témy súdu a záchrany občerstvuje zvrchovanou milosťou.

Izaiáš používa obraz hrnčiara (Iz 29:16) na vykreslenie Božej zvrchovanosti. Izaiášov Boh si nemusí pýtať dovolenie. Jeho ruky aktívne formujú a riadia udalosti. Jedinou náležitou reakciou je zastaviť sa v úžase pred Bohom Izraela (Iz 29:23).

Svätý Izraela neuplatňuje svoju moc vrtošivo. Izaiáš sa chce postarať, aby Izrael vedel, že Boh svoju moc konzistentne používa na ich dobro (Iz 30:15). Izaiáš 30 je plný jeho milostivosti a nežnosti.

Kapitoly 36-39 obsahujú niečo zarážajúce v porovnaní zo zvyškom Izraela: naratív. Dôsledné čítanie týchto kapitol preukazuje, že táto naratívna medzihra ďalej ilustruje Božiu zvrchovanú milosť.

4. Svätý Izraela a jeho Služobník (Izaiáš 40–55)

Od tohoto miesta ďalej vidno posun v dôraze a tóne. Od začiatku 40. kapitoly je nádej hmatateľná.

Spolu s týmto posunom v dôraze a tóne sa tu predstavuje nová postava: služobník. V týchto kapitolách sa nachádzajú štyri „piesne o služobníkovi” (Iz 42:1-9, Iz 49:1-7, Iz 50:1-11, Iz 52:13Iz 53:12). Podľa týchto piesní bude tento služobník plný Ducha (Iz 42:1), bude hovoriť ako prorok (Iz 49:1,5), bude kráčať v poslušnosti (Iz 50:5) a zomrie ako náhrada (Iz 53:4-6).

O týchto piesňach o služobníkovi by sa toho dalo povedať veľa, ale nám postačí, že tento služobník spôsobí zásadnú zmenu. To on svojím konaním prinesie spasenie, ktoré sa v Izaiášovi doposiaľ sľubuje. Nie je teda prekvapením, že s prechodom do piateho úseku sa atmosféra zase mení.

5. Svätý Izraela a jeho kráľovstvo (Izaiáš 56–66)

Posledný úsek veľkého Izaiášovho proroctva čitateľov upriamuje na Božie kráľovstvo. Svätý Izraela je kráľ: služobník zabezpečil jeho kráľovstvo, ktoré čaká na jeho ľud.

Po víťaznom spasení, ktoré vydobyl služobník ako náhradník, je trochu rozčuľujúce byť znova konfrontovaný s tým, aký je hriech hrozný (Iz 57). Tu sa uplatňujú kontrasty: Izaiášov cieľ je ukázať spravodlivosť Božieho kráľovstva detailným opisom zla hriechu (Iz 65:13-16). Kráľovstvo nie je len spravodlivé, ale taktiež vykupujúce. Izaiáš 59 čitateľovi pripomína, že Svätý Izraela sa sám odeje spásou (Iz 59:17) a na Sion príde Vykupiteľ (Iz 59:20).

Kniha potom končí pohľadom na bezchybné kráľovstvo (Iz 65:17-25). Bezchybné kráľovstvo Svätého Izraela je konečným cieľom Božieho ľudu, ktorý je obliehaný kráľovstvami tohto sveta.

Svätý Izraela

Dúfam, že táto mapa čitateľovi pomôže orientovať sa v Izaiášovi. Avšak dôležitejšie než zorientovať sa je stretnúť sa s Izaiášovým Bohom, ktorý je spoločnou témou všetkých piatich úsekov.

Jahve sa v Starej zmluve nazýva „Svätý Izraela“ 31-krát. Je zarážajúce, že 25 z týchto prípadov je v Izaiášovi. U Izaiáša je tento Boží titul mimoriadne obľúbený. Čitateľovi pripomína, že Boh je úplne jedinečný, odlišný od každého iného. Ale doplnenie „Izraela“ nám pripomína, že tomuto svätému Bohu patrí istý národ. V tomto kľúčovom momente izraelskej histórie Izaiáš uisťuje Boží ľud, že budú známi ako „vykúpení“ (Iz 35:9, Iz 51:10, Iz 62:12, Iz 63:4).

 Na toto sa Izaiáš sústreďuje: na Svätého Izraela a vykúpenie jeho ľudu. Izaiáš túži po tom, aby jeho čitatelia neboli stratení, ale našli miesto v bezchybnom kráľovstve Svätého Izraela.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition

Davy Ellison

je riaditeľom odbornej prípravy Írskej baptistickej akadémie. Okrem toho pôsobí ako starší v baptistickom zbore Antrim. Je autorom knihy The Holy One of Israel: Exploring Isaiah, Five: The Solas of the Reformation a pripravovanej knihy o krotkosti.

Davy Ellison tiež napísal