Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Ale ja som za teba prosil, aby tvoja viera neochabla. A ty, až sa raz obrátiš, posilňuj svojich bratov. On mu však povedal: Pane, som hotový ísť s tebou aj do väzenia, aj na smrť. Ale Ježiš mu povedal: Hovorím ti, Peter, dnes kohút nezaspieva, kým tri razy nezaprieš, že ma poznáš.
Lukáš 22: 31 – 34
Udalosti Veľkej noci budú znamenať frontálny útok na vieru učeníkov. Ale skôr, než k tomu dôjde, Ježiš im odhalí duchovné pozadie tohto útoku: Šimon, Šimon, hľa, satan si vás vyžiadal, aby vás preosial ako pšenicu. Zvláštne, priam tajuplné slová! Je v nich reč o satanovej žiadosti. To znamená, že učeníci nepatria satanovi. Nemá na nich nárok, ani právo. Nepatria mu, lebo Božie deti patria Bohu. Preto si musí od Boha vyžiadať povolenie na svoje preosiatie učeníkov. Ako však pochodí so svojou žiadosťou? Vari dostane od Boha súhlas, aby preosial tých, ktorí patria Bohu? Tu stojíme pred veľkým tajomstvom.
Boh na satanovu žiadosť hovorí svoje áno. Tak, ako to urobil aj v prípade Jóba. Satan dostane povolenie siahnuť na vieru Ježišových učeníkov. Ale prečo? Nemal by Boh svojich radšej pred satanom chrániť? Boh sa o pšenicu nebojí a pliev škoda nebude. Nakoniec aj satanské preosievanie musí slúžiť Božím zámerom. Čo je satanov zámer? Zničiť pšenicu, našu vieru. Čo je Boží zámer? Zbaviť nás pliev. Preto sa aj naša viera musí ocitnúť na site skúšok. Čas preosievania príde v živote každého z nás. V živote učeníkov ten čas prišiel na Veľkú noc.
Čo pri nich preosievanie ukáže? Satan dúfa, že pri preosievaní nájde samé plevy, ktoré odfúkne silný vietor skúšok a pokušenia. Ale jeho útok na vieru učeníkov sa stretne s Ježišovou protiofenzívou: Ale ja som za teba prosil, aby tvoja viera neochabla. Tak tu proti sebe stojí satanovo úsilie zničiť našu vieru a Ježišov príhovor za zachovanie našej viery. Za čo Ježiš prosil? Nie za to, aby učeníci boli ušetrení preosievania, ktoré pri nich odhalí aj veľa pliev. Tých škoda nebude, keď ich vietor protivenstva odveje. Škoda by však bolo pšenice, viery. A práve za tú sa Ježiš modlil, aby nezhynula. Hoci sito drží v ruke satan, Ježiš drží svoje ruky pod sitom. A keď naša viera zlyhá a padne, ako zlyhala a padla aj tá Šimonova, môžeme vedieť, že vždy padne do Ježišových prebodnutých rúk. To bola Šimonova skúsenosť a to je aj naša skúsenosť. Inak by sme tu už neboli.
Pane, ďakujeme, že Ty prosíš aj za nás, aj za našu vieru, aby nezahynula!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
