Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Správne si odpovedal, toto rob a budeš žiť. Ale on, aby sa ospravedlnil, ďalej sa pýtal Ježiša: A kto je môj blížny? Nato Ježiš začal rozprávať: Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a dostal sa do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel touto cestou kňaz, ktorý ho síce videl, no obišiel ho. Takisto aj levita; keď prišiel na to miesto a uvidel ho, obišiel ho.
Lukáš 10: 25 – 32
Zákonník príde so svojou otázkou k Ježišovi. Ten ho však protiotázkou vedie k tomu, aby si na svoju otázku sám odpovedal. A Ježiš k tomu už len dodá: Správne si odpovedal, toto rob a budeš žiť. Čiň podľa svojho poznania. Ježiš tým odhalí jeho pokrytectvo. Zákonník sa nemusí pýtať. On veľmi dobre vie, čo má činiť. Ale práve tu je jeho slabina. A nielen jeho. Aj naša. Písmo citovať vieme, ale žiť podľa Písma už nie. Teóriu lásky poznáme dobre, ale prax lásky už menej. Ježiš mu dá príležitosť spoznať a vyznať svoju neschopnosť naplniť zákon. Veď nikto nenaplnil požiadavky zákona, a preto nikto nemôže byť spasený zo skutkov zákona. Ale Ježiš ho preto odkáže na zákon, lebo skrze zákon prichádza poznanie viny. Zákonník nepotrebuje teologickú debatu, ale usvedčenie z hriechu.
Aj zákonníka obviňuje zákon z hriechu, z jeho nelásky k blížnym. Jeho svedomie je zasiahnuté. Čo urobí? Ale on, aby sa ospravedlnil, … Kde by mal robiť pokánie, chce obhájiť seba. Na svoju obhajobu povie: A kto je môj blížny? Ako môžem plniť zákon, keď vlastne ani nie je jasné, koho mám počítať za svojho blížneho? A koho už nie? Snaží sa uniknúť pomocou definície blížneho, ktorá v rabínskom myslení bola rôzna. Chcel nastaviť Ježišovi pascu, no sám sa do nej chytil. Teraz z nej chce vyviaznuť s čistým štítom, zachovať si tvár pred Ježišom aj pred sebou. Ježišovo slovo: … toto rob a budeš žiť, odráža tým, že nastolí ďalší problém, ďalšiu otázku: A kto je môj blížny?
Ježiš odpovie príbehom človeka, ktorý potrebuje pomoc. Ten sa stane obeťou až dvakrát. Lebo dvakrát upadne do rúk ľudí. Prvýkrát upadne do rúk bezbožných zbojníkov. Druhýkrát upadne do rúk zbožných cirkevníkov. Prví mu ublížia tým, čo mu urobia. Druhí mu ublížia tým, čo mu neurobia. Nepomôžu mu. A tak hriech majú jedni aj druhí. Veď kto vie dobre robiť a nerobí, má hriech (Jk 4:17). Nielen učinené zlo, ale aj neučinené dobro raz bude predmetom Božieho súdu.
Pane, odpusť nám, keď hrešíme nielen činením zla, ale aj nečinením dobra!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
