I zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň konček prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo sa v tomto plameni hrozne trápim. No Abrahám odpovedal: Syn môj, rozpomeň sa, že ty si za svojho života dostával všetko dobré a Lazár zas zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik- čo ako by chcel- nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.
Lukáš 16:22-26
Syn môj, rozpomeň sa. Pamäť je veľký dar. To neraz zistíme až vtedy, keď ju začneme strácať. Vďaka nej si môžeme ukladať spomienky na minulosť, pripomínať si, čo všetko sme v živote prežili. Dobré i zlé, pekné i ťažké. Budú nás spomienky na minulosť sprevádzať i na druhom brehu, na brehu večnosti?
Abrahám vedie boháča k tomu, aby sa rozpomenul. Aj na druhom brehu nám zostane schopnosť pamätať si a spomínať na minulosť, na život v časnosti. Ale ak naša pamäť je veľkým darom a požehnaním tu na zemi, pre život v pekle to už neplatí. Tam sa pamäť stane prekliatím, trestom. Rozpomínanie sa tam stane súčasťou pekelných múk, duševnej trýzne. Spomienky na minulosť budú človeka privádzať do zúfalstva. Lebo si spomenie na všetky príležitosti, ktoré mu Boh daroval. Na všetky chvíle, keď Boh k nemu hovoril cez rôzne životné okolnosti. Na všetky zastavenia, ktoré v živote prežil.
Celú večnosť bude mučený trýznivými výčitkami: Prečo som svoj život nebral vážne? Prečo som Boha nebral vážne? Prečo som premrhal mnohé príležitosti k tomu, aby som sa zmieril s Bohom, činil pokánie, odovzdal svoj život Kristovi? Prečo som to neurobil? Prečo som neuveril? Prečo, prečo, prečo? Strašné rozpomínanie sa na minulosť. Keby sa len tak dalo na to všetko zabudnúť, vymazať všetky spomienky z pamäte! Len aby ma už viac neprenasledovali mučivé výčitky. Človek si bude priam zúfalo priať, aby mohol zabudnúť, ale nebude môcť.
Na čo sa má boháč rozpomenúť? Ty si za svojho života dostával všetko dobré. Boháč si už všetko dobré vybral v pozemskom živote. Strašné! Vybrať si všetko dobré tu na zemi znamená, že nás už vo večnosti nič dobré nečaká!
Pane, pomôž nám žiť tak, aby sme raz netúžili na všetko zabudnúť!
