Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Tak prišli do Jeruzalema. Keď vstúpil do chrámu, začal vyháňať tých, čo v chráme predávali a kupovali. Peňazomencom poprevracal stoly a predavačom holubov pulty. Nedovolil, aby niekto niečo prenášal cez chrám. Učil ich a hovoril: Či nie je napísané: Môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy? Vy ste však z neho urobili pelech lotrov! Počuli to veľkňazi a zákonníci a hľadali spôsob, ako ho zahubiť. Báli sa ho však, lebo všetok ľud obdivoval jeho učenie. Keď sa zvečerilo, odišli z mesta.
Mark 11:15–19
Keď vstúpil do chrámu… Ježiš týmto vstupom do chrámu napĺňa dávne proroctvo: Vtedy zrazu príde do svojho chrámu Pán… Kto však znesie deň jeho príchodu? Kto obstojí, keď sa on ukáže (Mal 3:1-2)? Nikto. A najmä nie náboženskí predstavitelia Izraela, duchovná elita národa. To sa ukáže vo chvíli, keď Ježiš odhalí hlboký rozpor medzi určením chrámu a skutočnosťou. Na čo bol chrám určený? Je napísané: Môj dom bude domom modlitby. Chrám mal byť miestom stretnutia človeka s Bohom. Človeka ako modlitebníka, ktorý stojí pred Bohom s prázdnymi rukami a volá: Bože, buď milostivý mne hriešnemu (Lk 18:13)! A Boha ako Darcu milosti a odpustenia, ktorý ospravedlňuje hriešneho človeka. (Lk 18:14)
Aká však bola skutočnosť? A vy ste z neho urobili pelech lotrov. Chrám sa stal miestom, dokonca skrýšou, kde sa pácha hriech. Kde sa lotri cítia bezpečne. Koho má však Ježiš na mysli, keď hovorí: Vy…? Nielen predavačov, ale najmä tých, ktorí stáli za nimi, veľkňazov. Oni pod zámienkou služby Bohu a pomoci prichádzajúcim pútnikom zorganizovali v chráme výnosný obchodný systém, z ktorého im plynuli veľké zisky.
Hranica medzi službou Bohu a službou sebe je veľmi tenká. A prevrátené srdce človeka túto hranicu ľahko prekročí, či posunie. Lebo cirkev neraz podľahne pokušeniu službu Bohu použiť ako nástroj či prostriedok vo svoj finančný alebo politický prospech. Aj službou Bohu môžeme sledovať svoje osobné záujmy! Pre takú cirkev, takých cirkevných predstaviteľov aj takých členov cirkvi platí Ježišovo označenie pelech lotrov. A čo tí, na ktorých Ježiš mieri svojím slovom? Počuli to veľkňazi a zákonníci a hľadali spôsob, ako ho zahubiť. Ježiš totiž ohrozoval ich záujmy. Preto je ľahšie umlčať kritika ako si vziať jeho kritiku k srdcu. Ale ľahšie nie je lepšie. To človek neraz zistí až vtedy, keď je už neskoro.
Pane, prosíme, ukáž nám, čo máme odstrániť z chrámu nášho srdca!
