Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Len keď som vošiel do Božej svätyne, pochopil som, ako skončia. Veru, staviaš ich na klzké miesta, necháš ich padnúť do záhuby. Ako rýchlo vyjdú navnivoč, zmiznú, hrôzou zahynú! Ako po prebudení zmizne sen, tak, Pane, zavrhneš ich obraz, keď sa zobudíš.
Žalm 73: 17 – 20
Sú veci, ktoré pochopíme len vtedy, keď vojdeme do Božej svätyne. Keď s nimi prídeme k Bohu. Tak, ako to urobil žalmista. Pokiaľ bol na svoje pochybnosti sám, hrozilo, že sa vzdá cesty viery a opustí Boha i spoločenstvo veriacich. Že sa tak nestalo, za to vďačí len Bohu. Boh mu totiž ukázal niečo, čo ho vyviedlo z jeho pochybností a priviedlo späť k istote viery.
Predtým videl, ako si bezbožníci pokojne žijú (v. 3b). Ale teraz mu Boh ukázal, ako skončia. Hovorí sa: Koniec dobrý, všetko dobré. Ale keď je koniec zlý, potom je všetko zlé. A o bezbožníkoch to platí dvojnásobne. Oni totiž upadnú pod Boží súd. Pod večné odsúdenie. Ich zdesenie na konci bude strašné: … hrôzou zahynú!
V jednom meste som videl kruhové divadelné pódium, ktoré bolo rozdelené oponou na dve polovice. Zatiaľ, čo sa prvé dejstvo hry odohrávalo na prednej strane, na tej druhej, za oponou, sa pripravovali kulisy pre druhé dejstvo. Keď sa prvé dejstvo skončilo, pódium sa otočilo a hra pokračovala druhým dejstvom. Podobne je to aj so životom človeka. Jeho život nemá len jedno dejstvo, ale dve. Jedno, ktoré sa odohráva tu na zemi. A druhé, ktoré sa bude odohrávať vo večnosti. Žalmista predtým videl len prvé dejstvo života bezbožných. A to ho viedlo k závisti. Ale keď mu Boh ukázal druhé dejstvo ich života, bolo po jeho závisti. Čo mu Boh ukázal?
Že tí, čo si bezstarostne žijú tu a teraz, budú hynúť od hrôzy tam a potom. Oni pohrdli Bohom v tomto živote, Boh nimi pohrdne v budúcom živote. Oni sa v časnosti zriekli Jeho, On sa vo večnosti zriekne ich. Tí, ktorí zabudli na Boha tu a teraz, budú Bohom zabudnutí tam a potom: Ako po prebudení zmizne sen, tak, Pane, zavrhneš ich obraz, keď sa zobudíš. Zdanlivo je ich pozícia v tomto živote neotrasiteľná. Nič ich nemôže ohroziť. V skutočnosti ich bezpečnosť je len jeden veľký klam. Už teraz sú na ceste do zahynutia: Veru, staviaš ich na klzké miesta, necháš ich padnúť do záhuby. Strašný údel! O to viac, že bude večný!
Pane, ďakujeme za výstrahu, ktorú nám i druhým vo svojom slove posielaš!
