Keď uvideli hviezdu, naplnila ich veľmi veľká radosť. Vošli do domu, uvideli dieťatko s jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa mu.Otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu.
Matúš 2:10-11
Tento príbeh o mudrcoch môžeme čítať ako príbeh o hľadajúcich ľuďoch, pri ktorých sa naplnilo zasľúbenie, že kto hľadá, ten nájde. Oni konali podľa svetla, ktoré mali a Boh im poslal toľko svetla, koľko potrebovali. Ale v skutočnosti zasľúbenie tohto príbehu nie je v tom, že hľadajúci človek nájde cestu k Bohu, ale že hľadajúci Boh nájde cestu k človeku. Tak ako ju našiel k týmto pohanom v ďalekom Babylone, mimo pôdy Izraela. Ako sa to stalo?
Najprv k nim prehovoril cez dielo stvorenia, nemou rečou oblohy, na ktorej sa ukázala výnimočná hviezda. Prečo práve hviezda? Lebo tejto reči najlepšie rozumeli. Veď to boli astrológovia, hvezdári tej doby. V Biblii je však astrológia prísne zakázaná, lebo veriť hviezdam je povera. Náš osud nie je v rukách hviezd, ale v rukách Toho, ktorý hviezdy stvoril. To však mudrci nevedeli. Keďže to bola jediná reč, ktorej rozumeli, reč nočnej oblohy, Boh si v tomto výnimočnom prípade použil hviezdu. Čo Boh neurobí pre záchranu človeka! On k človeku prehovorí spôsobom, ktorému najlepšie porozumie. Pošle do jeho cesty niečo, čo vyvolá jeho záujem. Vzbudí v ňom nepokoj duše.
Mudrci sa vďaka hviezde vydali na cestu, ktorá bola celé mesiace ich jediným kompasom. Ale samotná hviezda nestačila. Preto keď prišli na pôdu Izraela, do Jeruzalema, dostali lepšie usmernenie. Po hviezde, reči stvorenia, k nim Boh prehovoril Písmom, slovom zjavenia. Dozvedeli sa, že Mesiáš sa má narodiť v judskom Betleheme, tak ako to napísal prorok (Mt 2:5). Na to, aby sa človek stretol s Kristom, sa najprv musí stretnúť s Písmom. Božie slovo je na ceste k cieľu nenahraditeľnou smerovkou. Len jasné a zrozumiteľné slovo ukáže cestu. Vďaka nemu mudrci našli cestu k betlehemskému Dieťaťu. A tu k nim Boh prehovoril Slovom vtelenia, ktorému sa klaňali a obetovali mu svoje dary. Naplnilo sa o nich slovo: Dal som sa nájsť tým, čo ma nehľadali (Iz 65:1). Ten, kto našiel, nenašiel preto, že hľadal. Našiel preto, lebo bol sám nájdený.
Pane, ďakujeme, že Vianocami začala tvoja cesta hľadania človeka, ktorá dodnes neskončila!
