Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Veľkňaz sa ho znova spýtal: Si ty Mesiáš, syn Požehnaného? Nato Ježiš odpovedal: Ja som. Uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi. Vtom si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Načo ešte potrebujeme svedkov? Počuli ste rúhanie. Čo na to poviete? Nato všetci rozhodli, že si zasluhuje smrť. Niektorí naňho začali pľuť, zakrývali mu tvár, bili ho po hlave a kričali naňho: Prorokuj!
Marek 14:61–65
Nato Ježiš odpovedal: Ja som. Ježiš prvýkrát na pôde židovskej rady vydá svedectvo o svojom mesiášstve a božskom synovstve. Ale prečo to robí až teraz, keď Ho to môže stáť život? Prečo až teraz, keď jeho svedectvo o sebe vyznie úplne absurdne, neuveriteľne? Keď všetko navonok protirečí tomu, aby tento slabý, všetkými opustený, potupený Ježiš bol skutočne Mesiáš a Boží Syn? Práve preto to robí až teraz, keď už nehrozí žiadne nepochopenie, ani zo strany ľudu, ani zo strany náboženských predstaviteľov Izraela. Teraz je totiž už všetkým jasné, že On nie je Mesiáš podľa ľudských predstáv. Že On neprišiel naplniť politické očakávania Izraela, ale prišiel vyslobodiť ľudí z duchovného otroctva.
Ale vo chvíli, keď Ježiš vydá svedectvo o sebe, karta sa obráti. Lebo svojím svedectvom Ježiš stavia svojich sudcov pred rozhodnutie. A nielen ich, ale aj nás. Teraz to už nie je On, kto stojí pred nami, aby odpovedal na našu otázku. Teraz sme to my, kto stojíme pred Ním, aby sme zaujali postoj k jeho svedectvu. Sú len dve možnosti. Buď to, čo Ježiš hovorí o sebe, je pravda, alebo nie je. Buď je Ježiš tým, za koho sa prehlásil, teda Boží Syn, alebo je klamár, ktorý sa vydáva za niekoho, kým nie je.
Ak je Ježiš Boží Syn, potom máme len jednu možnosť, padnúť k jeho nohám a uctievať Ho ako Boha. Ak Ježiš nie je Boží Syn, potom Ho musíme odmietnuť ako klamára, ba dokonca ako duševne pomäteného človeka. Veď nemôžeme považovať za duševne zdravého a normálneho toho, kto sa prehlási za Boha, ak Ním nie je. Toto sú dve možnosti, ktoré nám Ježiš svojím svedectvom o sebe dal. Pre židovskú radu je voľba jasná. Ježiš je podľa nej nielen klamár, ale i rúhač: Počuli ste rúhanie. Rúha sa Bohu tým, že sa vydáva za jeho Syna. A tak Izrael ústami svojich náboženských predstaviteľov zavrhuje Bohom poslaného Mesiáša a Božieho Syna a posiela Ho na smrť: Nato všetci rozhodli, že si zasluhuje smrť. Tu sa dovršuje duchovná tragédia vyvoleného národa, ktorá trvá až dodnes.
Pane, otvor oči tým, ktorí Ťa zavrhli a daj im poznať pravdu o Tebe!
