Článok patrí do série každodenných zamyslení nad knihou Genezis s názvom Ako bolo na počiatku.
Toto je rodokmeň Abrahámovho syna Izáka: Abrahámovi sa narodil Izák.
Genezis 25:19
Z duchovného hľadiska mal málokto takú dobrú štartovaciu čiaru do života ako Izák. Veď sa narodil do rodiny otca všetkých veriacich. Jeho otec Abrahám prežil jeden z najbohatších životov viery v Starej zmluve. Preto by sme čakali, že v živote jeho syna sa to ešte vystupňuje. Ale pohľad na život Izáka je v tomto ohľade sklamaním. Nielenže sa syn nedostal ďalej ako otec, ale sa nedostal ani tak ďaleko ako otec. V podstate celý život Izák stojí v tieni svojho otca. V porovnaní s ním nás ničím mimoriadnym nezaujme, ani neosloví. Svoj život viac menej len pasívne pretrpí miesto toho, aby ho aktívne utváral.
V jeho živote chýba zápas, ktorý sme videli pri jeho otcovi Abrahámovi. A ktorý budeme vidieť aj pri jeho synovi Jákobovi. Životom je postrkovaný len tak z miesta na miesto. Ani jeho meno nebolo na rozdiel od otca či syna zmenené. To je tiež výrečným znamením, že nič mimoriadne, zlomové či prevratné sa v jeho živote neodohralo. Ako keby v dejinách spásy poslúžil len ako taký medzičlánok medzi Abrahámom a Jákobom. Aj Biblia mu v porovnaní s otcom aj synom venuje len veľmi málo pozornosti. Abrahámov život je plný priekopníckych činov. Plný aktivity viery. Izákova viera sa naproti tomu javí ako veľmi pasívna.
A predsa sa Boh v Starej zmluve znova a znova predstavuje ako Boh Abraháma, Izáka a Jákoba. To nás chce upozorniť na jednu veľmi dôležitú vec. Hoci v Izákovom živote nedochádza k stupňovaniu života viery, predsa v ňom dochádza k pokračovaniu života viery. Boh Abraháma sa stane aj Bohom Izáka. Viera otca sa stane aj vierou syna. A to nie je samozrejmé, že synovia kráčajú v stopách viery svojich otcov. To nie je samozrejmé, že viera prechádza z jednej generácie na druhú. Preto musíme byť vďační aj za Izákov. Aj za synov, ktorí možno v živote viery ničím nevyniknú, nič originálne, tvorivé za sebou nezanechajú. A predsa od svojich otcov prevezmú štafetu viery a odovzdajú ju svojim synom. Izák je v porovnaní s Abrahámom a Jákobom možno naozaj len medzičlánok, ale veľmi dôležitý medzičlánok. Kde tie chýbajú, tam nedochádza k tomu biblickému: z pokolenia na pokolenie, z generácie na generáciu. Koľkí otcovia i matky by mali veľkú radosť, keby ich syn či synovia boli takým Izákom!
Pane, prosíme za našich synov a dcéry, aby sa stali pokračovateľmi života viery svojich rodičov!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie AKO BOLO NA POČIATKU – úvahy na každý deň vydanej v roku 2021.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
