Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
A tomu, ktorý ho pozval, povedal: Keď dávaš obed alebo večeru, nepozývaj svojich priateľov, bratov, príbuzných alebo bohatých susedov, aby sa nestalo, že ťa aj oni pozvú a mal by si odplatu. Keď robíš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých! A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť, a tak dostaneš odplatu pri vzkriesení spravodlivých.
Lukáš 14: 12 – 14
Ježiš využije pozvanie od ktoréhosi popredného farizeja, aby spolustolujúcim udelil niekoľko lekcií. Po lekcii z milosrdenstva (Lk 14:1-6) a lekcii z pokory (Lk 14:7-11) nasleduje lekcia z pravej pohostinnosti. Ak predchádzajúce lekcie udelil hosťom, túto udelí hostiteľovi, tomu, ktorý ho pozval. Ježiš mu hovorí, koho na obed alebo večeru pozvať má a koho nie. Do kontrastu tak stavia dva druhy pohostinnosti či štedrosti. Jedna je motivovaná vypočítavosťou, druhá zas nezištnou službou. Ježiš si totiž všimne, že hostiteľ pozval na obed len ľudí z okruhu svojej rodiny, priateľov, vplyvných a bohatých ľudí. Teda ľudí, od ktorých mohol očakávať, že mu to vrátia, odplatia. Preto mu Ježiš hovorí: … nepozývaj svojich priateľov, bratov, príbuzných alebo bohatých susedov. Prečo nie? … aby sa nestalo, že ťa aj oni pozvú a mal by si odplatu. Taká pohostinnosť nie je ničím iným ako výmenným obchodom: Ja teba, ty mňa. Je veľa vzťahov, ktoré sú založené práve na takejto vypočítavosti: Dám, aby som dostal. A čím viac čakám, že dostanem, tým viac sa snažím dať aj ja.
Ježiš nehovorí, že nemôžeme pozývať aj priateľov, príbuzných, bohatých. Ale to, že to nemá byť pravidlom. Pravidlom má byť niečo iné: Keď robíš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých! To znamená tých, ktorí sa ti nemajú čím odplatiť. Lebo pravá pohostinnosť a štedrosť je zameraná na tých, od ktorých nemôžeme nič čakať. Na tých, ktorí nám nemajú čím odplatiť. Vtedy je to nezištná služba, nie vypočítavý obchod. O svoju odmenu však človek nepríde: … dostaneš odplatu pri vzkriesení spravodlivých. Boh ešte nikomu nezostal nič dlžný. Ide len o to, kde si chceme svoju odmenu vybrať. Či tu na zemi alebo v nebi. Nemôžeme ju mať dvakrát. Aj tu na zemi, aj potom v nebi. Aj tu od ľudí, aj potom od Boha. To sú naše najväčšie straty, keď si odmenu vyberieme už tu na zemi od ľudí. Lebo potom nás už v nebi nič nečaká!
Pane, ako Ty si štedrý voči nám, ktorí nemáme čím odplatiť Tebe, pomôž aj nám byť štedrými voči tým, ktorí zas nemajú čím odplatiť nám!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
