Keď sa Abrám dopočul, že jeho synovca odviedli do zajatia, zvolal tristoosemnástich vycvičených mužov, narodených v jeho dome, a prenasledoval útočníkov až po Dán. V noci rozostavil proti nim svojich služobníkov, porážal ich a prenasledoval až po Chóbu, ktorá leží na sever od Damasku. Priniesol späť všetok majetok, priviedol aj svojho synovca Lóta s jeho majetkom, ako aj ženy a ostatný ľud.
Genezis 14:14-16
Na rozdiel od Lóta, ktorý skončil v Sodome, Abrám žije ako slobodný človek v Božej blízkosti, slobodný navonok, ale najmä vnútorne. A teraz sa ukáže, že len slobodný človek môže pomôcť tomu, kto upadne do zajatia. Len slobodný Abrám môže pomôcť zajatému Lótovi. Správa o Lótovom zajatí ho zmobilizuje a ihneď vyráža na záchrannú akciu. Ani vina druhého nás nemôže oslobodiť od služby lásky. Keď niekto vybočí z Božích ciest, nie je to ešte dôvod k tomu, aby sme nad ním zlomili palicu, či mávli nad ním rukou. Keby tak Boh zlomil palicu nad Abrámom v Egypte, keby tak zlomil palicu nad nami, keď sme poblúdili, kde by bol Abrám, kde by sme boli my?
Je zaujímavé, že Abrám nevyslobodzuje len Lóta, ale aj Sodomu. Len ľudia oddelení od sveta môžu pomôcť svetu. Abrám sa stáva požehnaním pre Sodomu ako ten, ktorý je pritom sám oddelený od Sodomy. Lót stratil svoju oddelenosť od sveta, a preto stratil i svoje poslanie pre svet. Abrám zostal oddelený od sveta a tým si zachoval svoje poslanie pre svet – byť požehnaním. Požehnaním pre Sodomu sa nestávajú spojenci Sodomy ako Lót, ale spojenci Boží ako Abrám.
Abrám vyráža na záchrannú operáciu z dúbravy Mamrého, kde postavil Hospodinovi oltár (Gn 13:18; Gn 14:13). Len ten, kto žije pri oltári, v Božej blízkosti, môže byť požehnaním i pre svet. Len deti oltárov majú čo dať deťom tohto sveta.
Pane, pomôž nám byť deťmi oltárov, nie deťmi sveta!
