Článok patrí do série každodenných zamyslení z Lukášovho evanjelia s názvom … a začali sa radovať.
Apoštoli sa vrátili. Vyrozprávali mu všetko, čo robili. Vzal ich so sebou a odišli sami na pusté miesto pri meste, ktoré sa volá Betsaida. Keď sa to zástupy dozvedeli, šli za ním. On ich prijal, rozprával im o Božom kráľovstve a uzdravoval tých, čo to potrebovali. Pretože sa začalo schyľovať k večeru, pristúpili k nemu Dvanásti a povedali: Rozpusť zástup, nech sa rozídu do okolitých dedín a osád. Tam nech si nájdu nocľah i jedlo, lebo tu sme na pustom mieste. On im povedal: Vy im dajte jesť! Ale oni hovorili: nemáme viac ako päť chlebov a dve ryby. Iba ak by sme šli nakúpiť jedlo pre všetkých tých ľudí. Bolo tam asi päťtisíc mužov. Ale on povedal svojim učeníkom: Pousádzajte ich do skupín asi po päťdesiat! Urobili to, a všetkých usadili. Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu a požehnal ich. Lámal a dával svojim učeníkom, aby ich rozdávali zástupu. Všetci jedli a nasýtili sa, ba z nalámaných zvyškov sa nazbieralo ešte dvanásť košov.
Lukáš 9: 10 – 17
Dvanásti majú prvú misijnú cestu za sebou. Plní dojmov z nej podávajú Ježišovi správu: Vyrozprávali mu všetko, čo robili. To, čo teraz potrebujú, je oddych. Preto ich Ježiš berie na pusté miesto, aby si odpočinuli. Oddych nie je prepych, ale nutnosť. Kto chce slúžiť druhým, musí nájsť rovnováhu medzi službou a oddychom. Nie je cnosť predčasne sa zodrať!
Zástupy však neberú ohľad ani na Ježiša, ani na učeníkov: Keď sa to zástupy dozvedeli, šli za ním. A tak im Ježiš slúži tým, čo najviac potrebujú, slovom: On ich prijal, rozprával im o Božom kráľovstve… O Božej vláde, ktorá s Ním a v Ňom prišla na svet. Neprehliadne však ani ich zdravotné potreby: … a uzdravoval tých, čo to potrebovali. Sýti dušu a uzdravuje telo. Ale nielen to. On vidí človeka v jeho celosti. Nevidí len jeho duchovné, ale aj telesné potreby, potrebu chleba, ako ukazuje pokračovanie príbehu.
Pretože sa začalo schyľovať k večeru, Dvanásti chcú zástupy poslať preč, aby si zohnali jedlo. Ale Ježiš im hovorí: Vy im dajte jesť! Ale z čoho, keď majú len päť chlebov a dve ryby?! Ježiš však berie do rúk to málo, čo majú, aby sa to v jeho rukách rozmnožilo na hojnosť pre všetkých. On aj s málom dokáže veľa. Ide o to, aby sa to málo dostalo do jeho rúk. V rukách Dvanástich by sa to málo rýchlo minulo. V jeho rukách z toho mála neubúdalo, ale sa rozmnožilo. Lebo požehnať a rozmnožiť môže len On. A tak nielenže všetci jedli a nasýtili sa, ale na konci zostane viac, ako bolo na začiatku. Takúto hostinu pripravil Ježiš ľudu na pustine!
Pane, pomôž nám aj to málo, čo máme, vložiť do tvojich rúk!
Každodenné zamyslenia sú prevzaté z publikácie . . . A ZAČALI SA RADOVAŤ – úvahy na každý deň vydanej v roku 2022.
Ak by ste si chceli zakúpiť tlačenú knihu (10,- €) zamyslení, kontaktujte nás emailom.
