Cirkev a služba

Ako evanjelium formuje naše zhromaždenia

Poznámka redaktora: Toto je prvý zo série štyroch článkov o usporiadaní bohoslužobného zhromaždenia. Ďalšie články budeme postupne uverejňovať v najbližších týždňoch.

Možno ste už videli kostol, ktorého architektúra mala tvar kríža. Nazýva sa to krížová architektúra. Prvé cirkevné budovy boli postavené podľa vzoru rímskej baziliky, dlhej obdĺžnikovej stavby. Časom sa k nej pridali dve krídla, ktoré vytvorili tvar kríža.

Spomínam si na svoj prvý dojem po prehliadke jednej z týchto historických stavieb. Bol som ohromený starostlivosťou a plánovaním, ktoré sa vynaložili na tieto priestory. Je však nekonečne dôležitejšie zabezpečiť evanjeliovú architektúru cirkevného zhromaždenia. Teda toho, čo robíme, keď sa stretávame v Pánov deň.

V týchto štyroch príspevkoch sa budeme pohybovať od pevnejších a fundamentálnych vecí k praktickejším a flexibilnejším – od teologických základov (1. časť) cez liturgický rytmus (2. časť) až po prípravu nedeľného zhromaždenia (3. časť) a tipy na organizáciu (4. časť).

Na jednej strane táto malá séria nie je potrebná. Nemusíme chápať fyziku súvisiacu so štruktúrou za múrmi, aby sme mohli bývať v našich domovoch. Dokonca ani nemusíme premýšľať o štruktúre, aby mohla fungovať. Tak je to aj s evanjeliom a našimi zhromaždeniami.

Samozrejme, pastori cirkvi musia týmto záležitostiam rozumieť. Ale ani členom zboru nezaškodí vedieť, čo sa deje za stenami. Uvážte toto: Pri všetkých týždenných, mesačných a ročných vzoroch predpísaných v starej zmluve je zhromaždenie v Pánov deň naším jediným vzorom v novej zmluve. Dovoľte mi, aby som vám priblížil, ako to vyzerá v našom zbore.

Náš uholný kameň

Kde začíname? Tromi slovami: On vstal z mŕtvych! Začíname novým začiatkom, ktorý Boh priniesol prostredníctvom Ježišovho vzkriesenia z mŕtvych.

Od prvých dní cirkvi sa miestne zbory zhromažďovali v určitý deň, „v prvý deň po sobote“ (Sk 20:7). Je to deň, keď Ježiš vstal z mŕtvych (Lk 24:1). Apoštol Ján ho nazval „Pánov deň“ (Zj 1:10).

To znamená toto: evanjelium o vzkriesenom Pánovi Ježišovi nie je len dôvodom, prečo sa schádzame, ale samotnou udalosťou, pri ktorej sa schádzame. Ježiš vystúpil do neba, aby potom zhromaždil ľud. Cirkev je tento ľud, vybudovaný „na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je Ježiš Kristus. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie vo svätý chrám v Pánovi“ (Ef 2:20-21). Všetko vychádza z ústrednej skutočnosti Ježišovho vzkriesenia, od sviatostí až po to, čo hovoríme, spievame a počujeme, keď sa stretávame.

Keď sme si stanovili dôvod, prečo sa zhromažďujeme v Pánov deň, čo ďalšie môžeme z Biblie povedať o našich cieľoch, prečo sa stretávame?

Naše biblické a teologické ciele

Ak ste niekedy projektovali dom alebo ste sa zúčastnili na stavebnom projekte, viete, že do tvaru a priebehu budovy vstupuje mnoho faktorov. Na čo slúži? Kto v nej bude bývať? S akými zdrojmi musíme pracovať?

Týmito úvahami o vyššie uvedenom vzkriesení začali naši starší, keď sme formovali dokument teologických základov pre naše zborové zhromaždenia. Tento proces viedol k dokumentu s názvom Ako evanjelium formuje naše zhromaždenia: Dvanásť cieľov. Tu sú uvedené so skrátenými vysvetleniami:

1. Chceme, aby naše zhromaždenie v Pánov deň napĺňalo Božie vertikálne a horizontálne ciele.

Najvyšším Božím cieľom je zveľadiť jeho vlastnú slávu – to znamená, aby bol uctievaný, rešpektovaný a cenený nadovšetko (Ž 34:3). Božia sláva sa však prejavuje aj medzi nami, keď sa zhromažďujeme, aby sme si navzájom slúžili svojimi darmi, aby sme sa navzájom poučovali Slovom, aby sme sa navzájom podnecovali k láske a dobrým skutkom a aby sme sa navzájom povzbudzovali, kým nepríde Kristus (Kol 3:16; 1Kor 12:4-6; 1Kor 14:26; Heb 10:24-25).

2. Chceme, aby naše zhromaždenia boli formované a napĺňané Božím Slovom.

Slovom formovaná bohoslužba dôveruje Božím prostriedkom pre Božie dielo. Dôverujeme Božiemu Slovu tým, že sa venujeme bežným prvkom modlitby, spevu, čítaniu, účasti na krste a Večeri Pánovej a kázaniu (1Tim 2:1,8; Ef 5:19; Kol 3:16; 1Tim 4:13; 1Kor 11:23-26; 2Tim 4:2). Uctievanie naplnené slovom znamená, že našu bohoslužbu naplníme určitým obsahom – Písmom vo všeobecnosti a evanjeliom obzvlášť.

3. Chceme, aby sa naše zhromaždenia rozvíjali momentami zjavenia a odpovede.

V Písme sa Boh zjavuje vo svojej trojjedinej a transcendentnej sláve (2Kor 13:14; Iz 6:1-3; Zj 4:8). Keď Boh hovorí, jeho ľud odpovedá. Keď sme v najlepšej forme, odpovedáme spôsobom, ktorý mu odráža jeho vlastnú veľkosť: „Veľký je Hospodin a hoden veľkej chvály“ (Ž 48:1).

4. Chceme, aby naše zhromaždenia boli individuálne zmysluplné a zámerne zborové.

Každý veriaci môže povedať: „Ježiš zomrel za mňa osobne“ (Ga 2:20). Pravdou však je aj to, že Ježiš si kúpil ľud, svoju jedinú nevestu (Tít 2:14; Zj 5:9). Z tohto dôvodu chceme, aby naše zhromaždenia mali význam pre každého jednotlivca a aby každý jednotlivec našiel svoj zmysel v kontexte Božej rodiny. Preto je každý prvok nášho zhromaždenia plánovaný s ohľadom na zapojenie zhromaždenia.

5. Chceme, aby naše zhromaždenia obnovovali našu myseľ a pozdvihovali naše city.

Cieľom našich zhromaždení nie je len intelektuálne porozumenie alebo emocionálny zážitok. Vážime si svetlo a teplo, hlavu a srdce. V skutočnosti chceme pozdvihnúť naše city k Ježišovi tak vysoko, ako sa dajú pozdvihnúť prostredníctvom poznania jeho osoby.

6. Chceme, aby naše zhromaždenia boli pastoračne naplánované a duchovne slobodné.

Naše zhromaždenia si vyžadujú určitý druh plánovania. Naše zhromaždenie je službou Slova – jeho dizajn je teologickou úlohou a jeho ovocie je základnou stravou pravdy pre cirkev. Z tohto dôvodu pri plánovaní našich zhromaždení nejde o osobnosť, produkciu alebo výkon, ale o pastoráciu. Pastoračne stanovené plány slúžia slobodnému pôsobeniu Ducha. Pre väčší zbor, ako je náš, to tiež znamená podporovať a rozvíjať všetky druhy zmysluplných, Duchom naplnených interakcií, ktoré vedú k samotnému zhromaždeniu a vyplývajú z neho.

7. Chceme, aby naše zhromaždenia podporovali spoločenstvo, ktoré je historicky zakorenené a hladné po pokračujúcom Božom diele.

Naše bohoslužby by mali pôsobiť staro aj novo, zakorenene aj aktuálne. Naše bohoslužby sú historické v tom zmysle, že sú postavené na starých Písmach a okolo nich a na našom pravidelnom používaní vierouky a vyznania. Ale náš Boh ešte neskončil svoje pôsobenie vo svete, preto sa schádzame, aby sme pokračovali v jeho súčasnom diele a oslavovali ho. Chceme, aby to bolo zjavné v našom kázaní, modlitbách a piesňach. Staré piesne nám pripomínajú, že Boh pôsobil v generáciách pred nami, a nové piesne nám pripomínajú, že pôsobí medzi nami aj dnes (Ž 40:3).

8. Chceme, aby naše zhromaždenia zdobili Božie Slovo s nerozptyľujúcou dokonalosťou.

Veríme, že hudba je dar od Boha. Tým, že hudba vyzdvihuje pravdu, vtláča túto pravdu do našich sŕdc (Kol 3:16). Prostredníctvom nej tiež vyjadrujeme túto pravdu, čím v našich srdciach tvoríme melódiu pre Boha (Ef 5:19). Zdobenie Slova si vyžaduje excelentnosť, ktorá sa vyhýba rozptýleniu. Vyhýbame sa nekvalitnému alebo okázalému vedeniu. Potrebujeme múdrosť, aby sme vedeli, ako to vyzerá, ale vieme, ako to znie: naši ľudia nehovoria ani tak o našej veľkej šikovnosti alebo o našich veľkých chybách, ale o veľkej Božej milosti.

9. Chceme, aby naše zhromaždenia boli kultúrne ukotvené a expanzívne.

Okolo Ježišovho trónu budú muži a ženy z každého kmeňa, jazyka a národa a ich kultúry budú podfarbovať našu nebeskú skúsenosť (Zj 5:9-14; Zj 21:24-26). Naše stretnutia sú zamerané na osobu, ktorej vykupiteľská láska je expanzívna a ďalekosiahla. Definuje nás jeho láska, nie náš štýl hudby, obliekania a podobne. Z tohto dôvodu, hoci sme radi, keď sú naše zhromaždenia kultúrne ukotvené – aby boli známym prostredím, aby sme sa cítili ako doma -, chceme to aj pre cudzincov, a preto zároveň chceme, aby nás naše zhromaždenia aj viedli k otvorenosti.

10. Chceme, aby naše zhromaždenia priťahovali outsiderov ku Kristovi a našu pozornosť k najvzdialenejším častiam Zeme.

Naše zhromaždenia zahŕňajú uctievanie Boha; zároveň ho aj šíria. Sme mestom na kopci a naše zhromaždenia sú horúcim miestom Ježišovho svetla a života v nás (Mt 5:16). Od webovej stránky až po parkovanie, od smerových tabúľ až po miesta na sedenie, od toho, ako hovoríme o Kristovi, až po to, ako hovoríme o našom zbore – v tom všetkom chceme byť prístupní, pozývajúci a zrozumiteľní všetkými vhodnými spôsobmi. Uctievanie Boha napreduje ešte ďalším spôsobom: prostredníctvom našej stále sa rozširujúcej globálnej vízie Božieho diela pre jeho meno.

11. Chceme, aby nás naše zhromaždenia povzbudzovali a pokorovali.

Ako môžu veriaci žiť bez strachu z Božieho súdu, smrti a diablovej tyranie? Ako môžu veriaci žiť bez strachu z odsúdenia zo strany sveta, dokonca z ohrozenia našich životov? Tým, že sa každý Pánov deň zhromaždia. Sme odvážni v Božej prítomnosti, dokonca aj v často nevľúdnom svete, pretože vieme, že On nás prijíma. Sme odvážni, ale nie menej pokorní. Približujeme sa k Bohu „s dôverou“, pretože vieme, že nám dáva to, po čom zúfalo túžime: „milosť a pomoc v pravý čas“ (Heb 4:16).

12. Chceme, aby nás naše zhromaždenia podnecovali k odpočinku v Kristovi a nie k odpočinku, kým sa nevráti.

Niekedy sa nedeľa nazýva šabatom alebo dňom odpočinku. To však nie je celkom správne. Pánov deň je dňom, keď oslavujeme príchod šabatu pre všetkých, ktorí veria v Ježiša (Mt 11:28). Odpočinok už prišiel, ale my vieme, že Ježišovo dielo ešte nie je dokončené. Toto napätie už/ešte nie cítime v našich telách, v našich problémoch a v nedeľu, keď ho naše srdce nemá. Áno, našli sme odpočinok v Kristovi, ale zhromažďujeme sa, aby sme si stále znova hovorili: „Usilujme sa teda vojsť do toho odpočinku“ (Heb 4:11).

Týchto dvanásť bodov by bolo príliš veľa na to, aby sme ich tu rozoberali. Jeden bod je však obzvlášť dôležitý pre podobu a podstatu nášho stretnutia.

Náš základný dizajnový princíp

Premýšľajme trochu viac o tomto druhom cieli: „Chceme, aby naše zhromaždenia formovalo a napĺňalo Božie Slovo“.

Keď staviate budovu, ste obmedzení fyzikálnymi zákonmi. Tieto obmedzenia nie sú v konečnom dôsledku obmedzujúce, ale oslobodzujúce. Pri starostlivom riadení sa touto autoritou budovy vyrastajú do neba a nesú všetky druhy života a aktivít.

Čo je teda autoritatívnym vodítkom pre architektúru našich zhromaždení?

Sola Scriptura – latinská fráza, ktorá znamená „jedine Písmo“. Veríme, že spasenie je zjavené iba v Písme a že mimo Božieho Slova nemôžeme vedieť, ako môžeme byť spasení.

Táto zásada platí nielen pre spasenie, ale aj pre kresťanský život a uctievanie cirkvi. Niekedy hovoríme, že uctievanie cirkvi sa riadi Písmom.

Záväzok k autorite Písma neprináša jednu pevnú formu zborového uctievania naprieč časom a kultúrou. Upravuje však to, čo robíme, a do značnej miery aj to, ako to robíme.

V ďalšom príspevku sa budeme venovať jednotlivým prvkom nášho zhromaždenia a tomu, ako do seba zapadajú. Naším zámerom je pritom dôverovať Božím prostriedkom pre jeho vlastné uctievanie a robiť to, čo predpísal, spôsobom, ktorý zodpovedá jeho prirodzenosti a prirodzenosti cirkvi.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9 Marks

Trent Hunter

slúži ako pastor pre kázanie a vyučovanie v cirkevnom zbore Heritage Bible Church v Greeri v Južnej Karolíne. Je autorom knihy Joshua (Crossway, 2016) a Graphical Greek: A Quick Reference Guide for Biblical Greek . Je tiež inštruktorom pre semináre Simeon Trust o biblickom vykladovom kázaní. Je ženatý s Kristi a majú tri deti: Carsona, Madalyn a Shae.