Slovo „gender/rod“ je ako vysoko výbušná mína, na ktorú znova a znova stúpime – v osobných rozhovoroch, na sociálnych sieťach a v neposlednom rade v spoločenskom diskurze. To, že táto mína môže rýchlo vybuchnúť, ukázala nedávna debata o „jednej láske“ na majstrovstvách sveta vo futbale. Vzhľadom na nedostatočnú akceptáciu komunity LGBTQ v Katare chceli niektoré západné národné tímy ukázať znak rozmanitosti dúhovou páskou na rukáve. Deň pred úvodným zápasom FIFA pohrozila sankciami, po ktorých sa žiadny tím neukázal s páskou na ruke.
Prof. Dr. Christoph Raedel zo Slobodnej teologickej vysokej školy v Giessene sa vo svojej knihe „Od gender mainstreamingu k akceptácii sexuálnej rozmanitosti“ pokúša priblížiť k tomuto mínovému poľu. Hneď na začiatku formuluje výzvu s touto témou:
Rodovo-teoretická diskusia nie je záhrada, ktorá vás pozýva na prechádzku s jasne vyznačenými cestičkami. Skôr pripomína labyrint, v ktorom nájsť cestu je skutočným úspechom. Ba čo viac: tento labyrint je zamínovaný, politicky zaťažený a ideologicky sporný. (s. 5)
Práve preto, že človek je nevyhnutne a často nedobrovoľne vtiahnutý do tejto diskusie, chce Raedel svojou knihou pomôcť človeku rozprávať o tom. Tejto diskusii sa nikto – ani kresťania – nevyhne. Obrazne povedané, Raedelovi ide o to, aby dal čitateľom do rúk mapu, pomocou ktorej by mohli nájsť cestu týmto labyrintom bez toho, aby stúpili na každú jednu mínu.
Kniha sa skladá z dvoch častí. V prvej časti „Od rodových teórií a politiky rodovej rovnosti“ Raedel sleduje línie v dejinách, ktoré viedli k dnešnému politickému gender mainstreamingu (GM)[i]. V druhej časti „Človek vo vzťahoch – život pred Bohom, formovanie spoločenstva“ hodnotí gender mainstreaming eticko-teologicky a poskytuje praktickú pomoc pri jej riešení.
Časť 1: Od rodových teórií a politiky rodovej rovnosti
V prvej kapitole Raedel načrtáva podmienky, ktoré viedli k hnutiu za práva žien v 19. storočí, a ako sa zo záujmu o rovnaké práva pre obe pohlavia vynorili tri prístupy, niekedy protichodné:
(1) Rozdielový feminizmus bol „protikladom ku kapitalisticky fungujúcej spoločnosti“ (s. 13). Zdôrazňovala sa ženskosť a cieľom bolo reagovať na potreby žien.
(2) V 70. rokoch 20. storočia túto myšlienku nahradil feminizmus rovnosti. Francúzska zakladateľka Simone de Beauvoir a nemecká feministka Alice Schwarzer zásadne spochybnili rodové roly. Niektorí sa z toho obdobia pamätáme na obrázky žien, ktoré fárali do bane a obsluhovali parný valec. Špecifické potreby žien by už nemali mať žiadnu váhu. Rodový konštruktivizmus zachádza do extrému a spochybňuje nielen rodové roly, ale dokonca aj pojem bisexuality. Základy pre to položila Simone de Beauvoir, ktorá rozlišovala medzi pohlavím (biologickým pohlavím) a rodom (sociálnym pohlavím).
(3) Potom v kapitole „Gender Mainstreaming“ nasleduje vysvetlenie, ako sa od záujmu o rovnosť dospelo k rodovej rovnosti. To, čo boli spočiatku len rodovo-vedecké prístupy v rámci feministického hnutia, nakoniec položilo základy pre tri rôzne rodovo-politické prístupy: (a) rovnaké práva, (b) rovnosť a (c) rovnaké zaobchádzanie. Skutočný prelom v oblasti GM nastal až v roku 1995 na 4. svetovej konferencii OSN o ženách v Pekingu. Raedel poznamenáva, že cieľom GM je „umožniť obom rodičom byť zárobkovo činnými“, pričom „sa vôbec neberú do úvahy potreby detí…L (s. 35). Po Pekingu nasledovalo mnoho rozhodnutí zhora nadol, ktorých cieľom bolo presadiť tento záujem na všetkých úrovniach spoločnosti.
Od 90. rokov 20. storočia sa GM zradikalizoval v súvislosti so záujmom o rodový konštruktivizmus. Rôznorodosť rodových identít nezostáva teóriou, ale je spoločensky požadovaná s ohľadom na ľudské práva.
Podľa Raedela existuje niekoľko konfliktných oblastí sociálnej interakcie, v ktorých GM už vyvolal značný rozruch.
V školskom kontexte vyvoláva konflikty najmä sexuálna výchova, pretože v nej získavajú čoraz väčší vplyv skupiny LGBTQ. Zameriava sa na (experimentálne) stieranie tradičných hraníc. V tomto kontexte je ohrozené právo na sexuálne sebaurčenie, ktoré tieto skupiny často uvádzajú ako legitimizáciu svojej sexuálnej výchovy, pretože deti sa tomuto vyučovaniu nemôžu vyhnúť. V žiadnej inej oblasti sa GM nedokázal presadiť tak výrazne ako vo vzdelávaní. Skutočnosť, že sloboda výskumu a vyučovania ustúpila v prospech rodového výskumu a údajnej ochrany menšín, možno vidieť napríklad v tom, že rodový výskum získal interpretačnú suverenitu nad vedeckými teóriami. V prípade jazyka ako oblasti konfliktu je znepokojujúce, že snaha o zavedenie rodovo vhodného jazyka stratila kontakt s realitou. To možno vidieť v reinterpretácii a politizácii hesiel ako „ľudské práva“ a „tolerancia“, ale aj v „chybnom predpoklade…, že existuje nevyhnutná zhoda medzi prirodzeným alebo biologickým pohlavím a gramatickým rodom“ (s. 131).
2. časť: Človek vo vzťahoch – život pred Bohom, formovanie spoločenstva
V druhej časti knihy začína Raedel klasifikovať gender mainstreaming z kresťanského hľadiska. Pritom svoju šiestu kapitolu „Život vo vzťahoch“ uvádza základným presvedčením, ktoré zhrňuje takto:
Kto chce pochopiť ľudskú bytosť, musí sa preto pýtať na vzťahy, v ktorých sa ľudský život vždy už nachádza: ako darovaný život vďačí Bohu Stvoriteľovi, ako narodený život na rodičov, ako život znovuzrodený skrze Kristovho Ducha na Kristovo telo a ako telesný život na formy spoločenstva, medzi ktorými vyniká najmä manželstvo a rodina. (s. 152)
Podľa kresťanského presvedčenia je ľudské telo „vopred darované“ Stvoriteľom na účel jeho života. Telo teda nie je len schránkou ľudskej duše, ale súčasťou jeho Bohom darovanej ľudskosti v jej polarite muža a ženy. Keďže pád sa neobišiel bez stopy, postihnuté sú aj „zmysly a inštinkty“. To znamená: „V Biblii nie je za ‘normu’ vyhlásený žiadny sexuálny pocit, ktorý nie je zakotvený v prísľube celostnej jednoty muža a ženy“ (s. 146).
Medzi tým, že sme stvorení pre vzťahy, a tým, že zároveň túžime po sebaurčení, je napätie. Raedel tu rozlišuje medzi „všeobecnou determináciou človeka“, „špecifickou determináciou muža a ženy“ a „individuálnou determináciou jednotlivca“ (s. 155). „Biologická konštitúcia“ je tu akousi ponukou. Nejde teda o hranie ostrých stereotypov, ale často tieto klišé jednoducho opisujú to, čo je pre mužov alebo ženy štatisticky jednoduchšie. Existuje teda polarita daná Bohom, ktorá je biologicky daná Stvoriteľom a treba ju prijať, ale nemožno ju vtlačiť do hrubých vzorcov rolí, ale treba ju individuálne prežívať. Aj keď myšlienku „manželky v domácnosti“ nemožno obhájiť z teologicko-etického hľadiska, existujú dobré sociálno-etické dôvody, prečo sa zaobísť bez zárobkovej činnosti alebo ju obmedziť, najmä vo fáze raného dieťaťa. Namiesto GM, ktorý nevyhnutne vedie k neatraktívnemu boju pohlaví, by sa spoločnosť mala zamerať radšej na „mainstreaming rodiny“.
Kapitola 8 objasňuje, čo ženy a muži chcú a čo deti potrebujú. Často sa debata o rodovej rovnosti týka len jednotlivých aktérov namiesto toho, aby sme sa pozreli na seba navzájom. Cieľ plnej zamestnanosti pre manžela a manželku, ktorý sa podobá mantre, stavia manželov do konkurenčnej pozície v tom, kto získa viac peňazí pre deti. Keďže je to často v rozpore s túžbami i skutočnosťou, rodiny by mali mať viac slobody pri rozhodovaní o tom, do akej miery chcú pracovať a ako môžu uprednostniť potreby detí.
Radikálny GM v podobe rodového konštruktivizmu sa zdá byť konzistentný, ak je cieľom zrušiť všetky rozdiely medzi mužmi a ženami. Problémom je, že pre to neexistuje žiadna opora vo vedeckom výskume, a predsa sa to má a priori prijať, a to bez odporu. Raedel v tom vidí nasledujúci problém:
Dar sexuality… je tak vyňatý zo svojho tvorivého účelu a zameraný výlučne na sexuálnu sebarealizáciu. … Sexuálna výchova tak rozkladá spojovacie tkanivo spoločnosti, pretože prekrýva pojem slobody a zbavuje ho významu rovnosti, ak sa s vecami v podstate nerovnými už nesmie zaobchádzať nerovnako (s. 202).
Čo s tým môžeme robiť?
V záverečnej kapitole sa Raedel pýta: „Čo môžeme urobiť?“ Na pozadí základného napätia, ktoré je často poznačené nenávisťou, je pre kresťanov dôležité, aby sa aj k nepriateľským ľuďom správali ako k Božím stvoreniam a aby si osvojili pozitívny tón rozhovoru. Nazýva to „pozývajúcou apologetikou“ a na konci poskytuje pomoc, ako to môže vyzerať v rôznych oblastiach.
Prečo by sme si mali knihu prečítať?
Musím sa priznať, že toto nie je kniha na čítanie pred spaním, a predsa sa ju oplatilo prečítať. Keďže dnes už väčšina z vás nemecky nečíta, čítal som ju aj pre vás.
1. Táto téma je aktuálnejšia ako kedykoľvek predtým (a potrebujeme sa v nej orientovať).
Kniha sa dočkala už tretieho vydania. Nerieši len okrajový problém, ktorý sa týka študentov na univerzite, ktorí sa venujú rodovým štúdiám, ale stretávame sa s ním všade. Zo spoločenského aj osobného hľadiska sa tejto téme nedá uniknúť. Raedelova kniha pomáha pochopiť základné pojmy a koncepty, aby sme ich potom mohli klasifikovať a nájsť odpovede v Biblii.
2. Je napísaná v nemčine (a pomáha pochopiť nemecký/európsky kontext).
V posledných rokoch vyšlo v anglosaskom svete veľa evanjelikálnych kníh na túto tému. Jednou z nich je vynikajúca kniha Američana Carla Truemana The Rise and Triumph of the Modern Self. Neviem však o žiadnej knihe, ktorá by európsky kontext osvetľovala tak dôkladne ako Gender. Pomáha kresťanom, aby dokázali klasifikovať spoločenský vývoj v našej spoločnosti z pohľadu nemeckého teológa. Okrem toho má Raedel skvelý štýl písania, v ktorom sa dobre miešajú zapamätateľné obrazy a jasné argumenty.
3. Je vnímavý (a ukazuje, aký krehký je gender mainstreaming).
V prvej časti sa Raedelovi podarilo najprv predstaviť rôzne pozície a vývoj bez toho, aby ich musel príliš rýchlo hodnotiť. Mohlo by sa zdať, že s kresťanskou odpoveďou čaká dlho (až na strane 137!). Práve v tom je ale sila jeho knihy.
Najskôr prezentuje vývoj, argumentačné reťazce a svetonázory tak, že nekonzistentnosti, rozpory a jednostrannosti sa stávajú viditeľnými takmer samé od seba – ako napríklad rozpor medzi kvótami pre ženy na jednej strane a vzdelávacími plánmi, ktoré vyučujú nespočetné množstvo pohlaví, na strane druhej. V kapitole 4 napríklad tvrdí, že súčasný vývoj v oblasti GM je v konečnom dôsledku v rozpore s pôvodným záujmom rodovej rovnosti. Väčšina tohto úsilia v skutočnosti škodí ženám. Uvádza tri dôvody:
Štúdie ukazujú, že „kvalita ich života sa po zmene pohlavia naďalej zhoršuje, pretože sa neriešili základné problémy súvisiace s nespokojnosťou s vlastným pohlavím“ (s. 103). Cieľ väčšej spravodlivosti pre ženy sa týmto nedá dosiahnuť.
Pod zámienkou slobody prejavu nie sú transrodové osoby dostatočne informované o dôsledkoch pred hormonálnymi alebo chirurgickými zákrokmi. Okrem toho by sa nemal podceňovať lukratívny trh so zdravotníckymi službami.
4. Je apologetický (a dobrý začiatok pre evanjelium).
Práve vďaka prvej časti, v ktorej autor čo najtriezvejšie sleduje filozofické, sociálne a politické (historické) pozadie GM, je kniha výborne vhodná aj pre nekresťanských čitateľov. Kniha si pravdepodobne nenájde široký okruh čitateľov medzi nekresťanmi. Dúfajme však, že sa dostane ku kolegom v práci, spolužiakom alebo susedom nepriamo, prostredníctvom kresťanov, ktorí si obsah knihy osvoja, a preto dokážu v ťažkých rozhovoroch ukázať, aká je GM krehká. Kniha im pomôže dať biblické odpovede a potom sa podeliť o dobrú správu o Ježišovi.
5. Je praktický (a ukazuje, čo môžete urobiť)
Asi by bolo prehnané povedať, že ide o veľmi praktickú knihu. Tento prívlastok sa však hodí nielen preto, že poskytuje teóriu k aktuálne dôležitej téme, ale aj preto, že sú v nej dobré apologetické prístupy. Najmä v poslednej kapitole kniha poskytuje praktickú pomoc, čo môže každý kresťan urobiť v rôznych oblastiach: v sociálnej a verejnej sfére, v rodine a osobnom prostredí, vo svete práce, školy a vzdelávania, na akademickej pôde a v cirkvách a spoločenstvách. Ak si kladiete otázku: „Čo môžem urobiť?“, knihu sa oplatí prečítať už len kvôli poslednej kapitole. Najnovšie vydanie obsahuje aj otázky na skupinovú diskusiu na konci každej kapitoly, ktoré ju posilňujú.
[i] Gender mainstreaming –– uplatňovanie rodového hľadiska – je v súčasnosti najdôležitejšou stratégiou na presadzovanie rodovej rovnosti. Potreby žien a mužov by mali byt zohľadnené pri každom politickom opatrení a to od plánovania až po konečnú kontrolu úspešnosti. Každé rozhodnutie by malo byť ovplyvnené snahou o zlepšenie rodovej rovnosti a mali by na ňom participovať nielen muži ale aj ženy. Gender mainstreaming je záväznou požiadavkou práva Európskej únie.
