Podľa cirkevného kalendára začína nový rok prvou adventnou nedeľou. Adventné obdobie je skvelou príležitosťou zahĺbiť sa do významných udalostí, ktoré ohlasujú našu kresťanskú vieru. Teraz je december a my sa opäť pripravujeme na bohoslužby a pripomíname si začiatok Kristovho pozemského života. Je to pre nás nová príležitosť počúvať, uvažovať a žasnúť nad zázrakom vtelenia.
Všemohúci Boh, Stvoriteľ neba a zeme, prišiel… ako novorodenec.
Boží Syn, druhá osoba nevystihnuteľnej Trojice, vzal na seba ľudské telo a prišiel… aby žil medzi nami.
Je to zázrak všetkých zázrakov. Zamyslime sa nad ním ešte raz.
Slávenie Vianoc príde po období adventu. Slovo advent pochádza z latinského ad-venire, čo znamená „prísť k“. Je to obdobie očakávania, uvedomovania si našej túžby po tom, aby niekto „prišiel k nám“, aby niekto – Ježiš – „prišiel“. Advent nás pozýva prežívať túto túžbu. Pripomína nám, že túto túžbu pociťujeme preto, lebo niečo nie je v poriadku. A keď sa zamyslíme nad stavom ľudstva, nad vlastným srdcom a hlbokou nespravodlivosťou v našom svete, samozrejme, vieme, že niečo nie je v poriadku.
Ale možno nestačí povedať to iba takto. Ak sa pohár rozbije na tisíce kúskov, nepoviete, že s pohárom nie je niečo v poriadku. Povedali by ste, že je rozbitý tak, že sa nedá opraviť. A tak je to v skutočnosti aj s nami, však? Možno nás advent priťahuje, pretože nám dáva odvahu povedať úprimne, že pohár nie je celý. Dáva nám odvahu povedať, že sme rozbití ľudia. A keď sme k sebe úprimní, pokiaľ ide o skutočnú mieru skazy, s ktorou žijeme, môžeme konečne dospieť k základnej pravde o našej situácii: sami si nemôžeme pomôcť. Pohár sa nedá poskladať späť. Takáto úprimnosť bolí, a predsa je veľmi dobrá. Je dobrá, pretože sa stávate otvorenými pre hľadanie pomoci mimo seba. A pretože viete, že si nemôžete pomôcť, začnete hľadať pomoc inde.
Vtelenie nám ohlasuje, aby sme nehľadali ďalej. Uprostred našej bolesti, rozbitosti a hriešnosti prichádza Kristus. Je to nielen historický, ale kozmický prelom. Nebo preniká na zem. Nebo prichádza. Ak ste si mysleli, že Boh sa o nás nestará, ak ste si mysleli, že na nás musel zabudnúť, pretože svet je taký odporný, ak ste si mysleli, že na nespočetné množstvo problémov, ktoré nás sužujú, neexistuje žiadne riešenie, tak dovoľte, aby jadro vianočného posolstva prerazilo. Je ním toto:
Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna. (Jn 3:16)
Toto zjavenie je naším novým základom. Na tento svet so všetkými jeho hrozbami a nebezpečenstvami? Áno, lebo Kristus ním nepohŕdal, ale vstúpil do neho. K ľuďom okolo vás so všetkými ich chybami a zlyhaniami? Áno, lebo Boh ich miluje. A k tebe – so všetkými tvojimi previneniami a zlými činmi? Áno, lebo On ťa miluje. Boh nás tak miluje, že nám poslal svojho Syna. Ako bude cirkevný kalendár pokračovať, budeme môcť uvažovať o ďalších častiach Kristovho príbehu. Aby sme sa naučili, že Boh má pre nás naozaj niečo lepšie – viac, než sme mohli vôbec dúfať. Ale na Vianoce sa zdržte pri tomto:
Boh prerazil. Nezabudol na nás. Neopustil nás. V našom bezmocnom stave sa od nás neodvrátil. Naopak, prišiel k nám.
Tieto Vianoce sú pre vás novou príležitosťou pripomenúť si tieto zázraky. Aby ste si ich uchovali vo svojom srdci. Aby si si osvojil absolútnu bezprostrednosť vianočného príbehu – Boh prišiel pre teba, pretože ťa miluje.