Ako nám Stará zmluva pomáha rozumieť listu Efezanom #02

Dobrá správa o. . . Židoch? Efezanom 1:1-12 a Genezis

Nádherná modlitba

List Efezanom začína oslavnou modlitbou k Bohu, ktorú majú mnohí kresťania veľmi radi. Miliónom ľudí priniesla a stále prináša veľa radosti, keď uvažujú o jej rôznych prvkoch.

³Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás požehnal všetkým duchovným požehnaním cez naše spoločenstvo v Kristovi v nebesiach. 
⁴Veď ešte pred stvorením sveta si nás vyvolil, aby sme boli pred ním svätí a nepoškvrnení v láske. 
⁵Podľa milostivého rozhodnutia svojej vôle nás predurčil, aby sme skrze Ježiša Krista dostali synovstvo ⁶na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval vo svojom milovanom Synovi. 
⁷V ňom máme skrze jeho krv vykúpenie a odpustenie priestupkov podľa bohatstva jeho milosti, ⁸ktorou nás zahrnul vo všetkej múdrosti a rozumnosti, ⁹keď nám dal poznať tajomstvo svojej vôle, podľa svojho milostivého rozhodnutia, v ktorom si predsavzal, ¹⁰že podľa plánu, až sa naplní čas, zjednotí v Kristovi ako v hlave všetko, čo je na nebi i na zemi. 
¹¹V ňom sme sa stali aj dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia toho, ktorý koná všetko podľa zámeru svojej vôle, ¹²aby sme boli na chválu jeho slávy; my, ktorí sme už predtým mali nádej v Kristovi (Efezanom 1:3-12).

Niektorí sa zameriavajú na úžasnú jednotu kresťanov a Krista. Iní sú v úžase nad tým, že Boh nám zjavil svoj plán pre plnosť času. Ďalší sa zaoberajú neviditeľnosťou požehnaní, ktoré sa v nej spomínajú, a čerpajú povzbudenie hľadieť očami viery na dary, ktoré majú tí, čo sú v Kristovi. V systematickej teológii sa učenie o Božej zvrchovanosti značne opiera o tento oddiel.

Ťažké prvé kroky

O čo bude naše porozumenie tomuto oddielu bohatšie, keď vezmeme do úvahy, kto boli pôvodní čitatelia? Ako nám čítanie Listu Efezanom z pohľadu pohanov znalých Starej zmluvy v 1. storočí rozšíri obzory toho, za čo môžeme chváliť Boha? (Pozri prvý článok v tejto sérii). 

Odpoveď nás z počiatku možno vôbec nenadchne a dokonca nám bude pripadať nudná. Jej nádhera však spočíva v tom, že tento oddiel je len začiatkom ohromnej teológie, ktorá sa rozvíja až po koniec 3. kapitoly. Často čítame Efezanom 1 ako úžasnú modlitbu, Efezanom 2 ako oddiel, ktorý začína dobre ale potom sa ťažko aplikuje, a Efezanom 3 ako akúsi dodatočnú myšlienku. Pavol to však myslel inak!  Až po Efezanom 3:13 prichádza Pavlova modlitba, v ktorej sa prihovára za Efezanov. Preto môžeme predpokladať, že nadväzuje na všetko, čo napísal pred ňou. Ak trocha spomalíme, uvidíme poklady z Efezanom oveľa jasnejšie.

Prvý krok k tomu je však dosť bolestivý. Musíme byť ochotní prijať, že Efezanom 1:3-12 nie je o nás. Tiež sa musíme pozorne pozrieť na gramatiku. Táto časť je o „nás“, ale to „my“ je dosť úzke a nezahŕňa Pavlových prvých adresátov – efezských kresťanov pohanského pôvodu z 1. storočia. Jasne to vidíme, keď sa pozrieme do Efezanom 1:13, kde Pavol píše „aj vy“ (na to sa pozrieme viac v ďalšom článku). Píše to tak, že toto „vy“ nemôže spadať pod „my“ v 12. verši Ef 3:1. Podľa gramatiky „my/nás/nám“ vo veršoch 3-12 nemôže zrazu začať označovať nejakú inú skupinu. Nech už to „my“ (teda nie „vy“) vo verši 12 označuje kohokoľvek, tú istú skupinu Pavol myslí všade vo veršoch 3-12.  Pavol na začiatku svojho listu teda hovorí: „Pozrite, akí sme my požehnaní,“ a nie „Pozrite, akí ste požehnaní vy“.

Prečo takéto vymedzenie?

Nech už tým „my“ a „vy“ Pavol myslí kohokoľvek, je to trochu zvláštny spôsob, ako začať list. O to viac pre nás, ak sme naučení myslieť si, že aj my sme v tomto úvode zahrnutí v „my“. Vo zvyšku listu vidíme, že „my“ všeobecne znamená „my židovskí veriaci“ a „vy“ znamená „vy pohanskí veriaci“. Prečo teda kniha, ktorá uisťuje pohanov o ich požehnaní evanjeliom, začína takýmto vymedzením? Prečo je táto oslavná modlitba, na ktorej stavia systematická teológia a ktorou sa kresťania uisťujú o neviditeľnom požehnaní v Ježišovi, napísaná tak exkluzívne?  

Jednoduchá odpoveď je, že nakoniec tá modlitba je skutočne aj o nás. To „aj vy“ v Efezanom 1:13 ukazuje, že niektoré z požehnaní v Efezanom 1:3-12 sú aj pre pohanov a zo zvyšku Biblie aj tak vieme, že všetky tieto veci platia pre všetkých kresťanov. Takýto prístup však nepracuje so samotným textom Efezanov ako so skutočným Božím slovom, lebo ignoruje, čo text samotný skutočne hovorí. Efezanom 1:1-12 v prvom rade hovorí o požehnaní pre Židov. Môže nás to vyrušiť, lebo sme zvyknutí vnímať to inak a/alebo to nezapadá do nášho teologického uvažovania. Ak však skutočne veríme, že Božie slovo nám predstavuje Božiu pravdu najlepším možným spôsobom, potrebujeme pochopiť, prečo je dobré, že tento list začína takto a nie si predstavovať, že začína nejak inak.

Takže potrebujeme odpoveď, ku ktorej sa dostať, je zložitejšie. Získame ju, keď budeme text pozorne čítať. Pozoruhodná vec o požehnaniach, ktoré sa tu spomínajú, je, že ich Boh dáva „v Kristovi“ alebo „v ňom“. Táto myšlienka sa tu opakovane zdôrazňuje viackrát než napríklad to, že tieto požehnania sú neviditeľné. Význam slov „v Kristovi“ tu však presahuje kresťanské systematické učenie o zjednotení s Kristom.

Za odpoveďami do Starej zmluvy

Na iných miestach Novej zmluvy „v Kristovi“ môže označovať to, čo poznáme ako „zjednotenie s Kristom“. Nezabúdajte však, že Efezania nemali Novú zmluvu. Ich Bibliou bola Stará zmluva. Čo teda „v Kristovi“ znamenalo pre nich?

Ak by sme v Starej zmluve hľadali slovo „v“, našli by sme ich tisícky. V Efezanom však nemáme výraz „v Kristovi“ osamote, ale viaže sa s ním myšlienka požehnania. Na začiatku tejto modlitby sa slovo „požehnanie“ dosť opakuje, čo nám pomáha oveľa presnejšie určiť, na čo tu Pavol myslel.

Jeden z najvýznamnejších oddielov v celej Starej zmluvy hovorí o požehnaní viackrát a taktiež uvádza, že toto požehnanie je „v“ niekom. Genezis 12:1-3 prichádza po prvých 11 kapitolách Biblie, kde je svet, ktorý Boh pôvodne požehnal, prekliaty a všetko sa hrozne kazí. V tomto kontexte Boh dáva sľub, kde sa „požehnanie“ opakuje päťkrát krátko po sebe. V poslednom prípade Boh hovorí: „V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“

Ďalej v knihe Genezis Boh dokazuje svoje odhodlanie dodržať tieto sľuby cez Abrahámovo potomstvo. Taktiež vidíme, ako Boh tieto sľuby rozvíja a konkretizuje. V Genezis 15 Boh sľubuje, že zachráni Abrahámovo potomstvo pri Exode. V Genezis 17 vidíme sľub, že Abrahám bude mať syna zázračným spôsobom a že v tejto rodovej línii bude dvanásť kniežat (zrejme dvanásť Izraelských kmeňov). V Genezis 22 po Izákovom narodení (a v istom slova zmysle vzkriesení) Boh hovorí: „V tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“ Ten istý sľub sa stáva konkrétnejším. A opäť v Genezis 26:4 Boh dáva ďalší, podobný sľub, tentokrát Izákovi: „V tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme.“

Pavol v Efezanom hovorí o sľuboch o požehnaní, ktoré Boh dal Abrahámovi a jeho potomkom. Všetky národy zeme budú požehnané cez istú konkrétnu rodovú líniu (napr. nie cez Izmaela ale cez Izáka, no nie cez Izáka samotného, ale cez jedného z jeho potomkov). Ako to teda mení náš pohľad na Efezanom 1?

Od ťažkých odpovedí k povzbudeniam

Pavol nehovorí: „My, všetci kresťania, sme požehnaní zjednotením v Kristovi, čo je známa kresťanská doktrína.“ Pavol hovorí: „My všetci židovskí kresťania sme požehnaní, ale nie cez Abraháma, ale cez Krista, pravého Abrahámovho potomka z Izákovej rodovej línie.“ Pavol spomína úžasný zoznam starozmluvných požehnaní, ktoré dostal Boží ľud, ale pri každom z nich hovorí, že on, a iní Židia, ho má, lebo dané požehnanie je „v Kristovi“. 

Toto je pre pohanských kresťanov veľké povzbudenie, pretože Pavol ukazuje, že čokoľvek, čo židovskí kresťania majú, nepochádza z ich biologického príslušenstva do Abrahámovej rodiny. Namiesto toho sú plne požehnaní „v“ Abrahámovom a Izákovom potomkovi, Ježišovi. A toto požehnanie Boh vždy zamýšľal pre všetky národy, čo jasne vidno v Genezis 12, 22 a 26.

Ako keby Pavol vravel: „Všetky obrovské starozmluvné požehnania – prijatie za Božie deti, vykúpenie, odpustenie, dedičstvo – my Židia nemáme nič, čo by ste vy pohania nemali. Všetky ich máme v Kristovi.“

Toto je len začiatok. List Efezanom neskôr oveľa jasnejšie vysvetľuje, ako je to možné. Pritom ešte veľakrát odkazuje na knihu Genezis, ktorá hovorí o prekliatí celého sveta a Božom pláne požehnať celý svet cez Abrahámovo potomstvo. Toto je však začiatok.

Poznámka redaktora: Podkladom pre napísanie článku bol blog Barneyho WOLSTENHOLMA.