Pokorujúce zahrnutie do Božieho plánu (Efezanom 2 a Izaiáš)
Článok patrí do série Ako nám Stará zmluva pomáha rozumieť listu Efezanom.
Po prečítaní predošlých článkov v tejto sérii by ste sa mohli opýtať: Prečo sú tu také chabé spojenia medzi Listom Efezanom a nejasnými starozmluvnými oddielmi?
Iste, prepojenia medzi Genezis a Danielom sú skôr odkazy než citáty, ale ide o veľmi významné časti Starej zmluvy. Ak veríme, že Efezania poznali Starú zmluvu a že Pavol očakával, že odkazy na ňu pochopia, tie prepojenia nie sú chabé – a tie starozmluvné oddiely nie sú nejasné!
Pavol však neodkazuje len na koncepty, niekedy veľmi priamo cituje slová. Pozrime sa, ako používa oddiely z Izaiáša.
Prepojenia medzi Izaiášom a Listom Efezanom
V Izaiášovi 57:4b sa píše: „Či nie ste deťmi hriechu a pokolením klamstva?”, čo sa veľmi podobá na frázy „neposlušní synovia“ z Efezanom 2:2 a „deti hnevu“ z Efezanom 2:3.
V Izaiášovi 57:19 sa píše: „,Pokoj, pokoj ďalekému i blízkemu, ‘ hovorí Hospodin, ,ja ich uzdravím‘“, čo musel mať Pavol na myslí, keď v Efezanom 2:17 napísal: „A keď prišiel, zvestoval pokoj vám, čo ste boli vzdialení, a pokoj tým, čo boli blízki.“
Ďalej sa v Izaiášovi 63:9-10 píše: „On sám ich zachránil vo svojej láske a zhovievavosti, on ich vykúpil, pozdvihol ich a niesol, po všetky dni, od nepamäti. Oni sa však búrili a zarmucovali jeho svätého ducha”, čo veľmi výrazne pripomína Efezanom 4:30: „Nezarmucujte Svätého Božieho Ducha, ktorého pečať nosíte na deň vykúpenia.“
Väčšina prekladov potvrdzuje, že Izaiáš 60:1-2, kde sa píše: „Vstaň, zasvieť, lebo prichádza tvoje svetlo a Hospodinova sláva vychádza nad tebou. Lebo hľa, tma bude pokrývať zem a temnota národy, ale nad tebou vyjde Hospodin a jeho sláva sa zjaví nad tebou“, je oddiel, ktorý Pavol preberá a upravuje, keď píše v Efezanom 5:14: „Prebuď sa, ty, čo spíš, a vstaň z mŕtvych a zažiari ti Kristus.“
A aj keď si pomyslíme, že slovné formulácie týchto citátov sú trocha voľné, keď sa pozrieme na „Zaodel sa spravodlivosťou ako pancierom a prilbu spásy mal na hlave“ z Izaiáša 59:17, nemôže to byť bližšie „pancieru spravodlivosti“ v Efezanom 6:14 a „prilbe spásy“ v Efezanom 6:17.
Pavol nemal len všeobecne dobrý prehľad o starozmluvných myšlienkach. Úmyselne cituje konkrétne verše. Zdá sa, že od svojich čitateľov očakával, že budú poznať aspoň niektoré z týchto veršov. Ak poznali Izaiáša, úplne dáva zmysel, že naňho Pavol upriamuje ich pozornosť.
Izaiáš 56-66 konkrétne
Izaiáš, konkrétne niekoľko jeho posledných kapitol (väčšina tých, čo Izaiáša študovali, sa zhoduje na tom, že kapitoly 56 až 66 sú posledným oddielom Izaiáša), je ideálna kniha, na ktorú môže Pavol kresťanom v Efeze poukázať. Ako pohania, ktorí milujú Strarú zmluvu a cítia sa trochu vylúčení z Božieho ľudu, čo môže byť lepšie ako Izaiáš 56-66?
Napríklad takmer hneď na začiatku, v Izaiášovi 56:3, sa píše: „,Nech nehovorí cudzinec, ktorý sa pripojil k Hospodinovi: ,Hospodin ma iste vylúči zo svojho ľudu‘ — a eunuch nech nehovorí: ,Hľa, ja som suchý strom‘“ a potom v 56:6-8: „Cudzincov, ktorí sa pripoja k Hospodinovi, aby mu slúžili a milovali Hospodinovo meno, aby sa mu stali služobníkmi, všetkých, čo zachovávajú sobotu, neznesväcujú ju a pridržiavajú sa mojej zmluvy, aj ich zavediem na svoj svätý vrch a rozveselím ich vo svojom dome modlitby. Ich spaľované obety a obety s hostinou budú prijaté na mojom oltári, veď môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy.‘ Výrok Pána, Hospodina, ktorý zhromažďuje roztratených Izraela: ,K jeho zhromaždeným zhromaždím ešte ďalších.‘“ To musí byť ohromné povzbudenie pre pohana, ktorý sa cíti vylúčený!
Ku koncu toho oddielu Boh veľmi jasne hovorí, že v posledný deň bude zachránených veľa ľudí, ktorí pochádzajú z „národov“, t. j. nie z Judska a Jeruzalema. Izaiáša 66:15-21 hovorí: „,Ja však poznám ich skutky aj myšlienky. Prídem zhromaždiť všetky národy a jazyky; prídu a uvidia moju slávu. Položím medzi nich znamenie a z tých, čo unikli, vyšlem k národom Taršíša, Pútu a Lúdu, ktorí naťahujú luk, k národom Tubalu, Javánu a ďalekých ostrovov, ktorí nepočuli o mne správu a nevideli moju slávu, budú ohlasovať moju slávu medzi pohanmi. Všetkých vašich bratov zo všetkých národov prinesú na koňoch, na vozoch, nosidlách, muliciach a ťavách ako obetu pre Hospodina na môj svätý vrch do Jeruzalema,‘ hovorí Hospodin; ,tak ako prinášajú Izraeliti pokrmovú obetu v čistej nádobe do Hospodinovho domu. Aj z nich si povyberám kňazov a levitov, ‘ hovorí Hospodin.“ Samozrejme, že Pavol poukazoval týmto pohanom na koniec Izaiáša, keďže sa očividne týka zahrnutia národov do Božieho požehnania.
Stará zmluva nám ukazuje, že byť zahrnutý do Božieho ľudu nie je o tom, že je človek etnický Žid. Stará zmluva všeobecne, konkrétne Izaiáš a ešte konkrétnejšie kapitoly 56-66 nám opakovane ukazujú, že Boh si neváži vlažné, vonkajšie náboženstvo Júdejcov a vôbec nemá problém odstrániť tých, ktorí ho nemilujú, a nahradiť ich inými.
Podľa Izaiáša nie je zahrnutie do Božieho ľudu založené primárne na biologickom pôvode alebo dodržiavaní Mojžišovho zákona. Hospodin v 66:2b hovorí: „Na toho zhliadnem, kto je pokorný, má skrúšeného ducha a trasie sa pred mojím slovom.” Toto je v priamom kontraste k alternatívnemu prístupu v 66:3: „Ten, čo zabíja vola, akoby zabíjal človeka, kto obetuje jahňa, akoby vykrúcal krk psovi, kto prináša pokrmovú obetu, akoby obetoval bravčovú krv, kto páli kadidlo, akoby žehnal modlu.“ Práve Izaiáš hovorí, že národy budú zahrnuté do Božieho ľudu, a je to Izaiáš, ktorý hovorí, ako môžu byť národy zahrnuté do Božieho ľudu: príslušnosť k Božiemu ľudu prichádza cez správny postoj srdca voči Bohu (pokora, skrúšenosť, trasenie sa pred jeho slovom) a nie cez dodržiavanie Zákona (prinášanie obiet).
Efezanom 2 konkrétne
Presne na mieste v Efezanom, kde Pavol začína citovať Izaiáša 56-66, sa venuje presne rovnakým témam. Už ukázal, že Boh požehnal všetkých veriacich – Židov aj pohanov – v Kristovi. Teraz sa venuje otázke, ako je to možné. Židovskí aj pohanskí veriaci majú presne rovnaký prístup do Božieho ľudu pretože to, čo ich k nemu pripája, je presne to isté.
Ako môžete vy, „pohanskí veriaci,“ mať rovnaké požehnania ako „my, židovskí veriaci?“ Na zámenách záleží. V Efezanom 2:11 Pavol jednoznačne hovorí, že „vy“ označuje „pohanov podľa tela“. Prvej polovici Efezanom 2 Pavol podobne dáva dobrý pozor na to, ako používa zámená. Ako v 1. kapitole, aj tu potrebujeme dávať pozor, pretože Efezanom 2 je veľmi obľúbený oddiel, ale vždy by sme si mali byť istí, že dôsledné čítanie Božieho slova Boha oslávi viac a nie menej.
Pozrime sa teda na Efezanom 2:1 a ďalej, kde sa píše: „Aj vy [pohania] ste boli mŕtvi vo svojich priestupkoch a hriechoch” – to spočiatku nie je veľmi povzbudzujúce, ale verš Efezanom 2:3 je! Pavol pokračuje: „Medzi nimi sme aj my všetci [vrátane židovských veriacich] kedysi konali podľa žiadostí svojho tela.“ Pavol najprv ukazuje, že pohanskí veriaci a židovskí veriaci mali presne ten istý základný problém. Boli vylúčení z rovnakého dôvodu. Obe kategórie ľudí boli pred Kristovým zásahom duchovne mŕtve.
Stav predtým bol rovnaký a prostriedok začlenenia je rovnaký. Pavol ďalej v Efezanom 2:4-7 ukazuje, že je to výlučne pre Božiu milosť, prečo majú Židia tie ohromné požehnania v nebesiach, ktoré opisoval v Efezanom 1:3-12. Podobne, ako sa píše v Efezanom 2:8-18, je to jedine pre Božiu milosť, vierou, prečo sú pohanskí veriaci zachránení.
Toto je úžasný oddiel o milosti a viere. Nikoho sa o to nesnažím pripraviť, ale tento úžasný oddiel má iný a väčší zámer, než mu niekedy pripisujeme. Ide v ňom o úmyselné vyrovnanie. Úmyselne „zahŕňa“ každého – nech už pochádza z akejkoľvek rodiny – koho Boh začlenil do Kristových požehnaní cez vieru.
„Aby sa nikto nevystatoval“ (Ef 2:9). Či už v Židoch alebo pohanoch, to Boh inicioval ten „skutok“ a to Boh pripravil dobré „skutky“, aby sme v nich chodili (Ef 2:10). Do pravého Božieho ľudu existuje len jeden vstup, a ten je cez vieru. Cez Božiu milosť a milosrdenstvo. Cez správny postoj k nemu – a slovami Izaiáša 66:2 – cez trasenie sa pred jeho slovom.
Je pravda, že kedysi existovali výlučnejšie spôsoby zahrnutia do zmluvy prísľubu, ku ktorým patrili obriezka a občianstvo v Izraeli (Ef 2:11-12). Pohania boli „bez účasti na zmluvách“ (Ef 2:12), ale tieto kritériá už boli zrušené!
Usilovná práca sa vypláca?
Tu sa naša usilovná práca začína viditeľne vyplácať. Keď spomalíme a premýšľame o odkazoch na Starú zmluvu a zámenách, List Efezanom v polovici 2. kapitoly nezačína byť nudnejší. Práve tam to začína byť ešte vzrušujúcejšie.
Efezanom 2:13-16 ukazuje, že Ježišova smrť na kríži je tým dlho očakávaným zmierením, ktoré svet potreboval. Jeho smrťou blízki (Židia)a vzdialení (pohania) môžu mať konečne mier s Bohom. Jeho smrťou bol zrušený Zákon, ktorý vytváral nepriateľstvo medzi Židmi a pohanmi, a múr medzi oboma skupinami a Bohom. Ježišovou smrťou bol zvrátený Bábel a vznikol jeden národ s úžasným prístupom k Bohu.Teraz je prístup oboch skupín k Bohu oveľa lepší ako predtým. Pre pohanských Efezanov to znamená, že už nie sú vylúčení z Božieho ľudu. Tam však požehnania nekončia. Pavol používa starozmluvné kategórie a prekonáva ich očakávania, keď im ukazuje, že majú oveľa viac, než mohli kedy dúfať. Hoci aby sme to všetko pochopili, musíme ísť ďalej, ako je Izaiáš, a pozrieť sa na iné časti Starej zmluvy – na Knihy kroník (a vo vašom prípade si zrejme prečítať budúci článok v tejto sérii).
Poznámka redaktora: Podkladom pre napísanie článku bol blog Barneyho WOLSTENHOLMA.
