Článok patrí do série Ako nám Stará zmluva pomáha rozumieť listu Efezanom.
Širší, dlhší, vyšší, hlbší. Úžasné zloženie Božieho nového príbytku (Efezanom 3 a Knihy kroník)
Efezanom 3. kapitola je miesto, kde naša trpezlivosť skutočne začne prinášať ovocie.
Zatiaľ sme sa v tejto sérii zaoberali tým, že pohania sú zahrnutí do Božieho ľudu. Videli sme, že to bol Boží plán už od Genezis, videli sme, že Svätému Duchu na tom veľmi záleží v knihe Skutkov, videli sme, že Ježišova vláda nad celým svetom bola dôležitou myšlienkou v knihe Daniel, a videli sme, ako Izaiáš ukazoval, že aj Židia, aj pohania budú zahrnutí do Božieho ľudu rovnakým prostriedkom – vierou v Ježiša.
Tieto témy súvisiace so zahrnutím pohanov sa tiahnu naprieč celým Listom Efezanom. Myšlienka z Daniela je obzvlášť dôležitá v Efezanom 3. Pavol sa predstavuje ako postava typu Jozef/Daniel, teda ako Žid, ktorému bola zverená výsada odhaľovať Božie tajomstvo pohanom, z čoho sa teší, hoci to znamená, že je uväznený.
Je to však všetko? Pohania majú to, čo majú veriaci Židia. Je to úľava pre tých, čo majú pocit, že sú vylúčení, ale nie je to až tak vzrušujúce.
Viac, než sa odvažovali dúfať
Pavol tu však nekončí. Ukazuje týmto outsiderom, že sú nielen začlenení, ale aj oveľa viac, než by sa kedy odvážili dúfať.
Na základe vyjadrení, ktoré Pavol začína používať, môžeme postrehnúť, že sa rozcítil. Je oveľa osobnejší. Hovorí o tom, čo zažíva a prečo sa raduje. Celé toto začlenenie pohanov je niečo, na čo sa čakalo od začiatku dejín (Ef 3:5, Ef 3:9). Aj spôsob, ktorým o nich hovorí, je osobný. „Preto prosím, aby ste neochabovali pre moje súženie za vás” je skutočne osobná prosba.
Divné modlitebné pózy
Vidíme však, že Pavol zachádza ešte ďalej, keď robí niečo trocha divné v Efezanom 3:14. Kľaká si. „Preto zohýnam kolená pred Otcom…” Prečo Pavol zohýna kolená? Prečo si k modlitbe kľaká? Môže nám napadnúť, že kľaknúť si k modlitbe je veľmi bežná veci, ale Biblia neuvádza veľa takých prípadov. Možno je to odkaz na Daniela, ktorý sa modlil na kolenách. Dávalo by to zmysel, keďže v Efezanom máme na Daniela aj ďalšie odvolávky. Ezdráš sa taktiež modlí na kolenách v Ezdráš 9:5. Okrem nich dvoch je vo zvyšku Biblie už len jeden prípad, kde sa niekto modlí na kolenách. A ten je zrejme teologicky najdôležitejší.
Šalamún si kľaká pri posvätení chrámu. To je v príbehu Božieho ľudu extréme dôležitá udalosť. Píše sa o nej v 1. Kráľov 8:54 a taktiež v 2. Kronická 6:13. Bola to veľmi radostná chvíľa, keď sa zdalo, že všetky Božie sľuby jeho ľudu sa konečne naplnili. Mal ľud, prebýval s ním, požehnával ho a teraz mal aj trvalý príbytok, ktorý to symbolizoval.
Načúvajme Knihám kroník
Táto udalosť je zaznamenaná v 1. Kráľov 8:54, ale taktiež v 2. Kronická 6:13. Vo všeobecnosti Knihy kroník opomíname. Kresťana to robia už celé storočia. Ak je nejaká udalosť opísaná aj v 1. alebo 2. Samuelovej, aj v 1. kroník, sústreďujeme sa zvyčajne na verziu zaznamenanú v 1. alebo 2. Samuelovej. Ak je nejaká udalosť opísaná aj v 1. alebo 2. kráľov, aj v 2. kroník, sústreďujeme sa zvyčajne na verziu zaznamenanú v 1. alebo 2. kráľov. Na Knihy kroník zvyčajne pozeráme ako na potvrdenie toho, čo už poznáme z iných biblických kníh.
To nie je fér! Knihy kroník majú svoje vlastné teologické zvesti a Boh sa rozhodol komunikovať ich, špecifickým, im vlastným spôsobom. Jedna z tém, ktorej sa Knihy kroník dôrazne venujú a o ktorú prídeme, keď si ju nevšimneme, je Božia prítomnosť v Arche zmluvy, ktorá prebýva najskôr vo svätostánku a potom v chráme. Knihy kroník sú o Božom príbytku.
Knihy kroník a Boží príbytok
Aj Knihy Samuelove a kráľov, aj Knihy kroník sa veľa venujú dávidovskej línii kráľov a chrámu. Samuelove a kráľovské knihy viac zdôrazňujú kráľovskú líniu, zatiaľ čo Knihy kroník viac zdôrazňujú chrám.
To vidíme na základe aspoň troch vecí:
- Vidíme to na spôsobe, ako knihy končia. Zatiaľ čo Knihy kráľov končia nepravdepodobným prežitím dávidovskej línie kráľov vo vyhnanstve, Knihy kroník končia pohanským kráľom a hovoria, že Hospodin (meno Božieho ľudu pre Boha) ho poveril vybudovaním chrámu nanovo.
- Vidíme to v tom, že najväčšie množstvo neprerušeného materiálu jedinečného pre Knihy kroník (t. j. takého, čo nie je ani v Samuelovi, ani v Kráľoch) sa nachádza v záverečných kapitolách 1. knihy kroník a je celé o Dávidových predpisoch o stavbe chrámu.
- Taktiež to vidíme na kontrastných spôsoboch, akým je podaný jeden konkrétny príbeh…
Príchod domov
2. Samuelova 6 zaznamenáva návrat Archy zmluvy do Jeruzalema. Predtým bola v dome Abinadába, ktorý sa o ňu staral po tom, čo ju na hanbu ukoristil nepriateľský národ v úvodných kapitolách 1. Samuelovej. 2. Samuelova 6 predstavuje zaujímavé a dôrazné rozprávanie, ktoré charakterizuje veľká vážnosť a radosť, keďže Archa zmluvy je taká dôležitá. Tá istá udalosť je však zaznamenaná aj v 1. knihe kroník 15-16, ale s inými dôrazmi.
2. Samuelova 6 oveľa viac hovorí o tom, ako Míkal (Saulova dcéra) pohrdla Dávidovou oslavou. To dáva zmysel, ak je následníctvo dávidovskej monarchie ústredné v 1. a 2. Samuelovej, keďže najväčšími protivníkmi boli Saul a jeho domácnosť. Avšak 1. kniha kroník 15-16 tomu venuje menej priestoru, ale oveľa viac priestoru oslave príchodu Božieho príbytku do Božieho vyvoleného mesta, Jeruzalema.
Náznaky melódie v Efezanom
Súčasťou 1. knihy kroník 16 je dlhá, radostná, triumfálna pieseň. Táto pieseň má niekoľko zaujímavých prvkov, ktoré môžu byť dôležité z hľadiska Efezanom. Je možné, že Pavol mal na mysli práve ten oddiel, keď písal Efezanom 1:3-14.
Slovo „chvála“ v „na chválu jeho slávy“ (pozri Ef 1:6, Ef 1:12 a Ef 1:14) nie je v Biblii nejak ohromne rozšírené slovo. V Novej zmluve sa nachádza 11-krát a iba 4-krát v gréckom preklade Starej zmluvy, ktorý sa používal v prvom storočí. Jeden z týchto štyroch prípadov je v 1. Kronická 16:27, kde sa taktiež používa rovnaké grécke slovo pre slávu ako v Efezanom 1.
Okrem toho slovo pre „rozhodnutie“ v Efezanom 1:5 a Efezanom 1:9 je tiež pomerne zriedkavé slovo, ktoré sa vyskytuje iba na dvoch miestach okrem Žalmov v gréckej Starej zmluve, pričom jeden výskyt je v 1. Kronická 16:10. Je zarážajúce, že oba tieto dôležité refrény z Efezanom 1, „chvála jeho slávy“ a „rozhodnutie svojej vôle“ oveľa jasnejšie odkazujú na 1. knihu kroník než na akúkoľvek inú časť Starej zmluvy.
Je možné, že Pavol zámerne začína svoj list odkazmi na kľúčový moment v príbehu Biblie, keď sa Boží ľud radoval z toho, že jeho príbytok prišiel tam, kam patrí. To by dávalo zmysel, keďže v zjednotenej cirkvi židovských i pohanských veriacich Boh skutočne prišiel do lepšieho, vhodnejšieho príbytku, než aký kedy mal, dokonca i počas slávneho Šalamúnovho kráľovstva.
Späť do Efezanom 3
To vysvetľuje niekoľko dôležitých prvkov Pavlovej modlitby v Efezanom 3:14-21. Pavol vo svojej modlitbe používa niekoľko dôležitých slov súvisiacich s chrámom/svätostánkom. Modlí sa aby „Kristus skrze vieru prebýval vo vašich srdciach” (Ef 3:17) a aby sa dali„ naplniť celou Božou plnosťou” (Ef 3:19), čo môže byť odkaz na „naplnenie” chrámu/svätostánku Božou slávou, ktoré nastalo pri ich dokončení.
Dôležitosť chrámu nám pomáha pochopiť verše 17 a 19. Taktiež nám však pomáha pochopiť verš 18. Je to verš, ktorý často čítame nesprávne. Pozrite sa pozorne na to, čo verš 18, prechádzajúci do verša 19, hovorí a čo nehovorí:
“…so všetkými svätými pochopiť, aká je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka a poznať Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie“
NEHOVORÍ: „šírka, dĺžka, výška a hĺbka Kristovej lásky, ale „šírka, dĺžka, výška a hĺbka, a poznať Kristovu lásku“. Poznanie Kristovej lásky môže nejako súvisieť s rozmermi niečoho a vieme, že tá láska je obrovská, pretože prevyšuje poznanie. Pavol sa však nemodlí, aby poznali, aká je dĺžka Kristovej lásky, aká je jej šírka, výška a hĺbka. Nie, tie rozmery sú samostatné. Modlí sa, aby poznali rozmery (niečoho) a taktiež, aby poznali Kristovu lásku, ktorá prevyšuje poznanie.
Rozmery čoho?
To je však divné, pretože Pavol nám nehovorí, o rozmery čoho ide. Nie je to však už očividné? Kresťania prvého storočia, ktorí milujú Starú zmluvu, pri štúdiu Biblie natrafili na mnoho šírok, dĺžok, výšok a hĺbok. Keď sa prvýkrát staval svätostánok v knihe Exodus, Boh určil jeho rozmery veľmi špecificky a niekoľko kapitol je venovaných jeho konkrétnym špecifikáciám. Taktiež rozmerom chrámu sa venuje veľa pozornosti a nový chrám a nové mesto opísané v posledných kapitolách Ezechiela majú tiež veľmi špecifické rozmery.
Pavol nehovorí len: „Chcem, aby ste vedeli, aká veľká je Kristova láska“ (hoci to vraví v Ef 3:19), hovorí taktiež: „Chcem, aby ste poznali špecifikácie tohto nového Božieho príbytku.“ Pomocou starozmluvných vyjadrení Pavol hovorí: Ste pre Boha veľmi vzácni a kľúčoví v jeho plánoch ako boli svätostánok a chrám. Vy ste tým, na čom si Boh dáva záležať, a stará sa, aby ste boli budovaní správnym spôsobom a zo správneho materiálu. Vy máte výsadu byť Božím príbytkom.
Boží príbytok naprieč Efezanom
Hoci Pavlova modlitba v Efezanom 3:14-21 nádherne vyjadruje túto výsadu, Pavol už požehnanie byť Božím chrámom spomínal. Náznaky sú v Efezanom 3:12, kde sa hovorí o odvahe, prístupe a dôvere, ktoré teraz má zjednotená cirkev Židov a pohanov. Môže to byť prístup do Božej prítomnosti. Náznak môžeme nájsť taktiež v slove „dielo” v Efezanom 2:10. Ku koncu 2. kapitoly sa však chrám spomína explicitne. Efezanom 2:19-22 ukazuje, že pohania sú zahrnutí do Božieho príbytku, ktorý je postavený na uholnom kameni Ježišovi, a tento príbytok rastie na chrám, keď sa celá cirkev stáva Božím príbytkom cez Ducha.
Tento motív sa tiahne celým Listom Efezanom. Zjednotená cirkev veriacich Židov a pohanov je nový Boží príbytok. To je to, čo Pavol chce, aby títo vylúčení pohania vedeli! Ani zďaleka nie sú nešťastne vylúčení z Božích požehnaní. Skutočne patria dnu. Nie sú iba súčasťou Božieho ľudu, sú Božím chrámom. Oni sú miestom, kde Boh teraz prebýva. Na svete neexistuje miesto, kde by bola viac sústredená Božia prítomnosť, ako medzi veriacimi, či už sú Židia alebo pohania.
Pre ľudí, ktorí milujú čítanie Starej zmluvy, je to úžasne vzrušujúce. Taká prítomnosť, pre ktorú Boží ľud od radosti a strachu výskal v Exodus 40 a Levitikus 9, alebo ktorá spálila Nádaba a Abíhua v Levitikus 10, alebo radostne rozospievala celý národ v 1. Kronická 16, alebo ktorá priviedla Šalamúna na kolená v 2. Kronická 6 – práve tá prítomnosť je teraz prítomná v Božej zjednotenej cirkvi, dokonca i medzi pohanmi, ktorí boli predtým vylúčení.
To je obrovská výsada a ako uvidíme v ďalšom oddiele Efezanom, prináša so sebou obrovskú zodpovednosť.
Poznámka redaktora: Podkladom pre napísanie článku bol blog Barneyho WOLSTENHOLMA.
