Poznámka redaktora: Článok patrí do série Ako (ne)rozumieť Biblii
Predstavte si nasledujúci fiktívny mail:
Vážený pán Dagobert Kováč!
Dovoľujem si Vás informovať, že 2. kolo prijímacej skúšky v odbore Kultúra Blízkeho východu na našej univerzite prebehne v miestnosti A22 budovy X (Hotentótska ul. č. 141) dňa 29. februára o 8:00. Dostavte sa minimálne 10 minút pred začatím a prineste si písacie potreby a plyšového jednorožca. Skúška bude trvať 120 minúť a bude prebiehať ústnou formou, preto Vám odporúčame dobre si rozcvičiť hlasivky, bránicu a artikulačné ústrojenstvo.
S pozdravom,
Mgr. Eugen Horváth, Ph.D.
študijný referent.
Minule som zdôrazňoval, že biblický text nebudeme vedieť správne použiť, ak opomenieme jeho kontext. Ešte dôležitejším princípom je však zohľadňovanie autorovho zámeru. Pre ilustráciu použijeme môj fiktívny email.
O čo ide jeho autorovi? Predstavte si Dagobertových kamarátov, ktorí ho dostali tiež, no každý ho pochopil inak.
Abrahám:
Je tu veľa číselných údajov – dátumy, časy, poradie… Autorovi na číslach očividné záleží a chce ma naučiť, že čísla sú veľmi dôležité. Odteraz budem všetko vyjadrovať pomocou čísel.
Baška:
Je zaujímavé, ako sa tu stretáva ústne a písomné vyjadrovanie, napr. písacie potreby na ústnu skúšku. Väčší dôraz je tu však na to ústne, o čom svedčí aj odporúčaná rozcvička. Myslím, že autor chce, aby som uprednostňovala ústne vyjadrovanie pred písomným. Namiesto mailov budem odteraz ľuďom telefonovať.
Cyril:
Jednorožce sú fascinujúce! Vždy som to tušil, a tento mail to len potvrdzuje. Mohlo tu byť spomenuté akékoľvek iné zviera, ale je tu práve jednorožec. Je tak jedinečný! Odteraz sa budem zaujímať o jednorožce ešte viac.
Tieto interpretácie neznejú OK, však?
Je zrejmé, že zámerom autora je, aby sa dotyční dostavili na prijímaciu skúšku, a to za istých okolností: kde, kedy a ako pripravení.
K tomu však Dagobert a spol. dospejú len vtedy, ak si položia tú správnu otázku: O čo autorovi ide? Čo je jeho zámerom? Čo si mám na základe tohto myslieť a ako mám konať?
Pri nebiblických textoch tak premýšľame automaticky a pri Biblii by sme mali tiež.
Aj v nej nám Duch Svätý hovorí mnohé pravdy, no nehovorí nám ich len tak, aby sme si z nich vyberali ako pri švédskych stoloch, podľa toho, na čo má kto momentálne chuť a čo kto preferuje dlhodobo.
Dagobert a spol. sa nedozvedeli dátum skúšky, aby obdivovali číselné vyjadrovanie, ale aby sa na skúšku dostavili včas.
Pán Boh k nám v biblickom texte hovorí s istým zámerom, a na to používa zámer ľudského autora textu (napr. Mojžiša alebo Pavla). Chce, aby sme pravdy, ktoré čítame, chápali a uplatňovali v súlade s autorovým zámerom. Súčasťou Božieho zjavenia je totiž nielen čo hovorí, ale i prečo to hovorí.
Napríklad v Liste Rimanom 4 sa dozvedáme, že Abraháma Boh ospravedlnil pre vieru, nie pre skutky zákona. Tento text by sme mohli použiť na to, aby sme ľudí učili, že kvôli skutkom nebude nikto spasený. Je to síce pravda, no nie je to Pavlov zámer. Keď sa pozorne pozrieme na List Rimanom ako celok, uvidíme, ako je celý Pavlovou obhajobu a propagáciou evanjelia (Veď ja sa nehanbím za evanjelium… – Rim 1:16), ktorú keď rímska cirkev pochopí, bude motivovaná odvážne podporovať misiu k všetkým národom.
Preto by sme mali tento text použiť v prvom rade na to, aby sme ľudí povzbudzovali k dôvere v evanjelium, ktorá by ich mala motivovať k misii V skratke by sme mohli kázať Rimanom 4 takto:
Pozrite, Boh zachraňuje ľudí pre ich vieru. Vždy to tak bolo – dokonca to platilo i pre jeho vyvolený ľud, počínajúc Abrahámom. Evanjelium viery je v súlade s Božím plánom pre národy. Preto sa nebojte ľuďom hovoriť, že potrebujú v Ježiša veriť. Nenechajte sa odradiť, keď sa im to bude zdať hlúpe a stojte si za tým, i keď si budú chcieť spasenie zaslúžiť svojimi činmi alebo keď budú namietať, napríklad, že cirkev toho od kresťanov vyžaduje dodržiavanie mnohých pravidiel.
Samozrejme, že je v poriadku skúmať, čo Biblia hovorí o jednotlivých témach, napr. o židovskom zákone. O tom je celá systematická teológia. Ona však nie je hlavným spôsobom práce s Bibliou a sama o sebe je nedostatočná, lebo (ak) opomína prečo.
Boží hlas budeme počuť vtedy a ľuďom poslúžime Božím slovom oveľa vernejšie, keď sa budeme pýtať nielen čo biblický text hovorí (Abrahám bol spasený pre vieru), ale i prečo to hovorí (aby sme mali istotu, že evanjelium viery v Ježiša je pravdivé), a vyučovať ľudí v súlade s týmto Božím zámerom, teda lebo.
Ako tento princíp funguje v praxi si ešte podrobnejšie predstavíme nabudúce.
Odporúčané čítanie:
Nigel Beynon a Andrew Sach: Poďme hlbšie
David Helm: Expositional Preaching
