Poznámka redaktora: Článok patrí do série Ako (ne)rozumieť Biblii.
Ako prakticky hľadať zámer autora? V prvom rade si treba uvedomiť, že zámer autora existuje a že ho treba hľadať. O tom som sa snažil presvedčiť čitateľov v predošlom článku. Hľadať zámer autora znamená pristupovať k textu s istým presvedčením.
Ak naše nastavenie bude len „čo nás z textu oslovilo“, tak sa nebudeme rozprávať o autorovom zámere ani počuť Boží hlas. Namiesto toho to bude zbytočná diskusia o našej odozve na text, a teda o nás, nie Bohu. Jeden môj priateľ to nazval „zdieľanie kolektívnej nevedomosti.“
Keď ale správne nastavenie pri štúdiu Biblie máme, začíname hľadať zámer autora konkrétnejšie a praktickejšie. A to tak, že si budeme klásť otázky, ktoré si viac či menej vedome kladieme aj pri iných, (nebiblických) textoch:
Čo tu autor hovorí?
Čo je témou tohto oddielu? Čomu sa venuje najviac priestoru? Čo sa hovorí o tejto konkrétnej téme?
Povedané inak, pozorne čítať. Sledovať, čo sa v tomto texte vlastne deje. A to je len začiatok tvrdej driny. Driny preto, lebo potrebujeme rátať s tým, že na správne odpovede neprídeme hneď na prvýkrát.
Potom metóda pokus omyl pokračuje. Kladieme si otázky a hľadáme najpravdepodobnejšie odpovede.
Prečo autor hovorí túto vec?
Teda, aká je funkcia tohto textu? Je to príklad, ktorým sa máme riadiť? Je to odstrašujúci príklad? Je to ilustrácia či analógia? Je to tu pre kontrast s niečím iným? Je to logický krok, ktorý autor potrebuje spraviť, aby mohol potom tvrdiť niečo nadväzujúce? Je to len pripomenutie toho, čo už čitatelia vedia a čo autor predpokladá? Je to podrobnejšie vysvetlenie niečoho, čo predtým spomínal len stručne? Je to zhrnutie toho, čo hovoril doteraz?
Prečo ju hovorí práve tu?
Táto otázka je v podstate len preformulovaná otázka 3 – no s dôrazom na to, ako daný text nadväzuje na predošlý. Ako súvisí kapitola A a kapitola B? Sú to dva podobné príklady? Sú v kontraste? Vysvetľuje kapitola B kapitolu A? Je kapitola B gradáciou kapitoly A? Je kapitola B ďalším logickým predpokladom pre kapitolu C?
Prečo ju hovorí práve takto?
Chce nás autor povzbudiť? Chce na niečo upriamiť pozornosť? Chce v nás vyvolať nejakú emočnú odozvu? Chce, aby sme tento text vnímali v súvislosti s iným textom, na ktorý odkazuje?
Samozrejme, existuje množstvo ďalších dobrých otázok – tento zoznam nie je vyčerpávajúci. Najlepšie otázky sú tie, na ktoré existujú najlepšie odpovede. Ak otázka nevedie k užitočnej odpovedi, treba hľadať lepšiu otázku.
Ďalší veľmi zásadný predpoklad je, že Biblickú knihu vnímame ako logický a tematický celok. Čiastkové otázky nám pomáhajú odpovedať na veľkú otázku: O čom je táto kniha? Teda, čo sa nás touto knihou autor snaží naučiť? Čo nám chce ukázať? O čom nás chce presvedčiť?
Biblické knihy nie sú katalógom nesúvisiacich teologických výrokov. Nie sú to „telefónne zoznamy.“ Viac pripomínajú romány alebo eseje.
Hľadanie autorovho zámeru v danom texte preto musí byť vždy spojené s hľadaním autorovho zámeru pre celú knihu. Ak teda študujeme daný text (oddiel), potrebujeme sa popri vyššie uvedených otázkach pýtať: Ako zapadá tento text do celej knihy? Aká je jeho úloha v tejto biblickej knihe? Aký je zámer autora pre tento text v tejto knihe?
A aby sme vedeli odpovedať na tieto podstatné otázky, potrebujeme študovať jednak knihu ako celok a jednak jej súčasti a ustavične hľadať medzi nimi súvislosti.
Potrebujeme si prečítať celú knihu raz, dvakrát, trikrát… získať prvotnú predstavu, o čom by asi mohla byť, a potom sa venovať častiam.
Ak sa nám zdá, že funkcia viacerých častí nám nezapadá do veľkého obrazu, tak zrejme je náš veľký obraz mylný a potrebujeme ho upraviť. A odznova ísť k jednotlivým častiam. Alebo potrebujeme prehodnotiť funkciu jednotlivých časti. Možno je jej funkcia iná, ako sme si mysleli.
Pri tom nečakajme, že prídeme na všetko hneď. Veľká časť štúdia Biblie je ako špirála. Je to pohyb od celku k častiam, od častí k celku a dookola. Je to interakcia medzi celkom a kúskami. A to až kým nezískame teóriu, ktorá najlepšie vysvetľuje aj kúsky, aj celok, aj ich vzájomný súvis.
Je to ako skladačka. Ak nám kúsky do seba nezapadajú, asi máme zlú predstavu, aký celkový obraz majú vytvoriť, alebo máme zlú predstavu o tom, na čo je daný dielik. A tak musíme skladačku rozobrať a pokúsiť sa ju znova a znova zložiť.
A aby to všetko nebolo len desivé a abstraktné, v ďalšom príspevku sa môžete tešiť na vypracovaný príklad.
Odporúčané čítanie:
Nigel Beynon a Andrew Sach: Poďme hlbšie
David Helm: Expositional Preaching
