Narodenie každého dieťaťa je špeciálne, ale pôrod môjho mladšieho syna bol skutočne výnimočný. Moja žena ma zobudila uprostred noci, aby mi povedala, že jej odtiekla plodová voda. Nasledoval pretek do nemocnice. 52 minút po tom, ako jej odtiekla voda a 17 minút po tom, ako sme vošli do nemocnice sa narodilo naše tretie dieťa, Hutch.
Tento rýchly pôrod ale nebol tou výnimočnou časťou.
Nezvyčajná prozreteľnosť
Hutchovo počatie bolo neočakávané. Zistili sme, že ho čakáme, štyri mesiace po tom, ako zomrel jeho starší brat. Hutch sa narodil 13. novembra, na prvé výročie pohrebu jeho brata. Všetko od jeho počatia až po jeho príchod nám bolo veľmi zjavne dané z Božej ruky.
Vzhľadom na unikátne okolnosti Hutchovho narodenia, som mal pre jeho život opatrnú nádej. Zaujímalo ma, či má Boh pre neho nejaké špeciálne plány. Možno Hutch zasiahne tisíce ľudí pre Krista. Možno jeho život prinesie obrovský dopad pre Božie kráľovstvo. Dúfam, že z neho bude muž so zbožným charakterom a milujúcim duchom. Akokoľvek to bude vyzerať, mal som pocit, že Hutch bude výnimočný.
Ako ho ochránim?
Popri všetkých týchto túžbach, ktoré pre svojho syna mám, vnímam aj niečo iné, keď nad jeho budúcnosťou premýšľam. Keďže som zažil hroznú bolesť straty dieťaťa, mám obrovskú túžbu chrániť ho pred utrpením. Trasiem sa pri predstave, že by ho niekto mal týrať, že by nemal mať kamarátov alebo že by zažil depresiu, či bojoval so závislosťou, že by v niečom zlyhal alebo sa stal obeťou násilia, či mal zlomené srdce alebo že by – Bože chráň – zažil stratu vlastného dieťaťa.
A tak si v mysli chystám plán. Ako ho izolovať od zla? Ako ho najlepšie ochránim? Mentálne plánujem jeho život tak, aby sa vyhol utrpeniu. Môžeme na neho dávať veľký pozor na ihrisku. Môžeme ho dať do „bezpečnej“ školy. Môžeme mu kúpiť tie správne tenisky, aby sa nikdy necítil ako lúzer. Môžeme mu zakázať kontaktné športy. Môžeme odkladať randenie a šoférovanie tak dlho, ako to len pôjde. Môžeme mu zakázať sociálne médiá, až kým nepôjde na vysokú.
Ako si tieto veci vymenúvam, mysľou odletím do zeme fantázie zbytočnej kontroly a uvedomím si, že kráčam k Ježišovi, skláňam sa pred ním ako Jakubova a Jánova matka, ktorú opisuje Matúš v 20. kapitole. Hlúpo vyžadujem, aby môj syn mohol sedieť po jeho pravej ruke bez toho, aby pocítil váhu kríža. Domnievam sa, že môže pre Božie kráľovstvo dosiahnuť veľa bez toho, aby si čo i len oškrel koleno.
Matke Zebedejových synov a všetkým rodičom, ktorí si hlúpo myslia, že môžu svoje deti ochrániť od akéhokoľvek utrpenia a zároveň veria, že ich deti môžu aj bez toho nadobudnúť zbožný charakter, Ježiš najprv hovorí toto: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám piť ja?“ (Mt 20:22).
Neexistuje koruna bez kríža
Ježiša na jeho ceste k záchrane ľudstva stretla zrada, nespravodlivosť, mučenie, násilie, odsúdenie, uväznenie a odcudzenie. Otvoril dvere ku sláve skrze kríž. Veľmi sa mýlim, keď si myslím, že pre moje dieťa existuje alternatívna cesta k „vytúženej“ službe Božiemu kráľovstvu. Nemôže niesť korunu slávy, ak predtým neponesie kríž.
Sám veľmi zabúdam, aká bola moja vlastná cesta k tomu, aby som sa stal tým kresťanom, ktorým dnes som. Všetok môj zbožný charakter, ktorý som v živote získal, mám, lebo som zaň zaplatil určitú cenu. Od pokorujúcich zlyhaní v Little League a zničujúcich (aspoň sa mi to tak vtedy zdalo) rozchodoch. Mal som vytknutý členok pár dní pred majstrovstvami v plávaní a záchvat hnevu, vďaka ktorému som počas dôležitého juniorského basketbalového zápasu skončil na lavičke. Zlyhal som morálne, mal som osamelé obdobia, stretol som sa s depresiou aj s poklesom na nižšiu pracovnú pozíciu. Božie Slovo a Boží Duch vo mne v momentoch veľkej hanby a veľkých sklamaní pracovali a učili ma empatii, výdrži a súcitu – a vo všetkých týchto veciach stále ešte potrebujem rásť.
My rodičia všetci vieme, že to je pravda: nikto nezíska žiaden charakter, pokoru, empatiu, ani integritu v situáciách plných komfortu. Tieto atribúty z Božej milosti rastú v úrodnej pôde bolesti, boja a poníženia.
Skutočná veľkosť
Počúvajte druhú vetu, ktorú Ježiš povedal matke Jakuba a Jána a aj nám: „Ale kto by sa chcel stať medzi vami veľký, bude váš sluha a kto by chcel byť medzi vami prvý, bude váš otrok. Ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a dať svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20:26-28).
Túžbou kresťanských rodičov je vychovať dieťa, ktoré zaprie samé seba kvôli službe Bohu a svojmu blížnemu. Ale verní služobníci nebudú mať veľkú schopnosť oddať svoj život Bohu a ostatným, ak si nikdy sami párkrát nezažili momenty úplného dna. Každá bolestivá skúsenosť, ktorú môj syn zažije, Boh použije na to, aby v ňom budoval empatiu k iným ľuďom. A tento súcit, ktorý utrpením získa, bude základom jeho schopnosti slúžiť iným.
Chcem, aby sa môj syn stal dôležitým Pánovým služobníkom a tak vkladám všetky jeho životné okolnosti do rúk dobrého a všemohúceho Pána. S vedomím, že život so sebou prináša viac než dosť bolesti, budem ho ochraňovať do takej miery, do akej je to rozumné. Ale keď jeho život odovzdám Bohu, musím sa pripraviť na realitu cesty plnej bolesti, ktorú má pred sebou.
Upokojuje ma, že Pán už trpel za hriešnikov ako je on. Istotu mi dáva aj to, že Kristus previedol aj mňa skrze utrpenie, ktorému som musel čeliť a modlím sa, aby to isté urobil aj pre Hutcha. Mám nádej, že zakúsi radosť zo záchrany, potešenia, posvätenia a faktu, že ho Ježiš pozná.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/article/there-is-no-crown-without-cross-for-your-kids/
