Medzi misiológmi nie je nezvyčajné počuť, ako sa jednotlivec z nedotknutej, nezasiahnutej skupiny ľudí stane Ježišovým nasledovníkom vďaka videniu alebo snu. Ak predpokladáme pravdivosť takýchto príbehov, čo si o nich máme myslieť? Ako by mali ovplyvniť naše uvažovanie o potrebe a naliehavosti misií? Ak Boh môže použiť nadprirodzené stretnutia, aby priviedol stratených k spasiteľnej viere, môžu misionári a evanjelisti jednoducho sedieť a nechať anjelov, aby urobili všetku prácu, alebo sa aspoň modliť, aby urobili viac?
Hoci Boh môže posolstvo evanjelia odovzdávať akýmikoľvek prostriedkami, Písmo dôsledne učí, že Boh rád šíri evanjelium prostredníctvom svojho ľudu. Preto sú kresťania a miestne zbory zodpovední za to, aby niesli Ježišovo meno až na kraj zeme.
Biblia neposkytuje žiadne dôkazy o tom, že Boh používa anjelov, videnia alebo sny ako hlavné prostriedky spasenia človeka. Naopak, ak majú anjeli alebo videnia nejakú úlohu v úlohe misie, je to pomocná úloha k zodpovednosti kresťanov a cirkví ohlasovať evanjelium strateným.
Princíp Rimanom 10
List Rimanom 10:13-15 je jedným z programových vyhlásení Písma o nevyhnutnosti misie. Pavol učí, že jednotlivci sú spasení, keď vyjadria vieru v Ježiša (v. 13), čo sa deje vtedy, keď sa s nimi iní ľudia podelia o evanjelium (v. 14-15).
Ak sledujeme jeho logiku spätne cez text, Pavlova misijná metóda je nasledovná: jednotlivec je poverený ohlasovaním evanjelia a tí, ktorí počujú evanjelium, uveria a vzývajú Pána pre spásu. Pavlova logika poukazuje na normatívnosť tohto princípu, pretože ak sa Boží ľud nehlása evanjelium, Pavol neočakáva, že ho niekto počuje a uverí.
Ďalej má Pavol na mysli univerzálnu úlohu misie. V kontexte sa jeho otázka týka toho, ako budú Židia aj pohania vzývať Pána, aby boli spasení. Pavol tu nedáva žiadny dôkaz o tom, že by považoval anjelov alebo videnia za normálne prostriedky na šírenie evanjelia. Skôr „krásne nohy“, ktoré ohlasujú evanjeliové posolstvo, patria Pavlovi a jemu podobným (v. 15; porov. Iz 52:7).
V Pavlovej apoštolskej službe princíp Rimanom 10 vysvetľuje jeho cielené zameranie na šírenie evanjelia národom. Jeho ambíciou bolo „zvestovať evanjelium nie tam, kde Kristovo meno bolo už známe“, aby národy spoznali Krista (Rim 15:20-21; porov. Iz 52:15). Aj keď bol väznený, Pavol žiadal Kolosanov, aby sa modlili, „aby [im] Boh otvoril dvere pre slovo, aby hlásali Kristovo tajomstvo“ (Kol 4:3; porov. Ef 6:19). Dokonca aj Pavlovo uväznenie posunulo evanjelium dopredu práve preto, že ho smelo hovoril svojim strážcom (Flp 1:12-13). Pavlov životný štýl a misijné úsilie predpokladajú a uplatňujú princíp Rimanom 10.
Vzor v Skutkoch apoštolov
Podobne aj príbehy v Skutkoch apoštolov názorne potvrdzujú programový princíp v Rimanom 10. Tieto príbehy sú v tejto diskusii poučné, pretože zobrazujú vzťah medzi šírením evanjelia a úlohou anjelov a videní. V týchto príbehoch anjeli a videnia nekomunikujú posolstvo evanjelia, ale poskytujú pokyny na šírenie tohto posolstva.
Anjeli sa v rozprávaní Skutkov často objavujú s pokynmi a povzbudeniami, aby sa Boží ľud podelil o evanjelium. V Skutkoch 5:20 po tom, ako anjel oslobodil apoštolov z väzenia, im dáva pokyn, aby „hovorte v chráme ľudu všetky slová o tomto živote“. V Skutkoch 8:26 dáva anjel Filipovi pokyn ísť na juh, kde sa mal Filip podeliť o evanjelium s etiópskym eunuchom. V Skutkoch 10:3-6 anjel vo videní hovorí Kornéliovi, aby poslal po Petra. Peter, ktorý zažil vlastné videnie, potom spolu s Kornéliom ohlasoval evanjelium. A napokon počas rozprávania o stroskotaní lode v 27. kapitole Pavol rozpráva ľuďom okolo seba o tom, ako mu anjel povedal, aby sa nebál, ale aby bol povzbudený, pretože bolo potrebné, aby Pavol predstúpil pred cisára ako svedok Krista (Sk 27:24).
Podobne aj videnia v Skutkoch apoštolov neoznamujú evanjelium, ale poskytujú smernice na jeho prijatie. Na ceste do Damasku sa Ježiš vo videní zjavil Saulovi a nasmeroval ho k Ananiášovi, ktorý mu zvestoval evanjelium (Sk 9:1-19; Sk 22:10-17). V tom istom videní Ježiš poveril Šavla, aby sa podelil o evanjelium s pohanmi (Sk 26:16-19; porov. Sk 22:21). Na druhej Pavlovej misijnej ceste zažil dve nočné videnia, jedno od Macedónca a druhé od Ježiša (Sk 16:9-10; Sk 18:9-11). Obe ho viedli k tomu, aby hlásal evanjelium v oblastiach Macedónska a Achajska.
Tieto príbehy sú poučné, pretože ilustrujú, ako Boh rád šíri evanjelium prostredníctvom kresťanského svedectva. Vo vzoroch šírenia evanjelia v Skutkoch apoštolov zohrávajú úlohu anjeli a videnia, ale nie ako zvestovatelia evanjelia. Príbeh o Kornéliovi je v tomto prípade obzvlášť poučný, pretože anjel pravdepodobne mohol Kornéliovi oznámiť posolstvo evanjelia. Namiesto toho mu anjel prikázal, aby obrátil svoju pozornosť na Petra, ktorý mu povie „slová, ktorými budeš [Kornélius] spasený“ (Sk 11:14).
Hoci anjeli pôsobia ako Boží služobníci v celých Skutkoch, ani raz nezvestujú evanjelium. Často vyzývajú Kristových nasledovníkov, aby evanjelium hlásali, alebo usmerňujú nekresťanov, aby našli veriacich, ktorí im evanjelium sprostredkujú.
Súčasná prax
Podľa dôsledného svedectva Písma sú kresťania zodpovední za zdieľanie evanjelia po celom svete. Hoci by sme mali potvrdiť biblickú úlohu anjelov a videní v našej misiológii, nemali by sme očakávať, že budú bežným prostriedkom šírenia evanjelia. Nemali by sme ani predpokladať, že samotný sen alebo videnie o Ježišovi automaticky robí z človeka kresťana. V takýchto prípadoch nám biblická obozretnosť prikazuje, aby sme s takýmto človekom nadviazali kontakt a jasne mu vysvetlili pravdu evanjelia.
Samozrejme, Boh môže evanjelium komunikovať akokoľvek chce – dokonca aj kamene by mohli kričať. Ale dôsledné svedectvo biblického textu nás a naše miestne zbory nabáda, aby sme prevzali zodpovednosť za šírenie evanjelia všetkým národom zeme.
Keďže je to tak, Písmo nás poučuje, ako sa máme modliť za svetovú evanjelizáciu. Boh používa ľudí na ohlasovanie evanjelia, preto by sme sa mali modliť, aby poslal robotníkov na žatvu (Mt 9:37-38). Neexistujú dôkazy o tom, že by sa prví kresťania modlili za anjelské návštevy alebo videnia, aby sa posilnilo evanjelium. Namiesto toho sa modlili za silu, aby mohli smelo ohlasovať slovo (Sk 4:29; porov. Ef 6:19). Podobne aj my, keď sa modlíme za misijnú úlohu, mali by sme svoje modlitby zosúladiť s Božími zjavenými prostriedkami na šírenie evanjelia, a tak sa k nemu pripojiť v radosti z jeho žatvy.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
