Autor - Rastislav Betina

je kazateľ a teológ, ktorý miluje a nasleduje Pána Ježiša Krista. Štúdiu a vyučovaniu jeho Slova zasvätil celý svoj život. Jeho poslucháči, alebo čitatelia jeho výkladov proroka Jonáša, Apokalypsy, či knihy Genezis vedia, že ich prednášal a písal učeň Slova (Biblie) a majster slova (komunikácie). K rovnakej vášni Rasťo každoročne povzbudzuje aj ostatných ohlasovateľov Slova na Seminároch o zvestovaní Písma.

2. marec

Ježišova smrť na kríži bola tým výkupným, ktoré bolo za nás zaplatené, aby sme my mohli byť vykúpení, vyslobodení z otroctva hriechu, diabla, smrti. Ježiš...

1. marec

Ježiš nám nezakazuje byť veľkými či prvými. Len nám ukazuje cestu k pravej veľkosti. A tou je služba. V cirkvi je prvý ten, kto je prvý v službe. Nečaká službu...

28. február

Ježiš stelesňuje cestu kríža, obete, služby. Jeho najväčšou ambíciou bola Božia sláva a spása človeka. A nám hovorí, čo má byť našou najväčšou ambíciou...

27. február

Ak mal niekto dôvod uhnúť z cesty, cúvnuť pred tým, čo ho čakalo, tak je to práve Ježiš. Ale Ježiš ani neuhne, ani necúvne, ani nezuteká „z boja“. Práve naopak...

26. február

Hoci spasenie leží za hranicou našich možností, nestojí za hranicou tých Božích. A v tom, jedine v tom, je naša nádej. Toto je zvesť evanjelia.

25. február

Lebo nasledovať Ježiša je otázka buď - alebo. Buď poklady na nebi, alebo na zemi. Buď žiť pre večné hodnoty, alebo pre časné hodnoty. Nedá sa nasledovať Ježiša...

24. február

Riešiť si otázku spasenia znamená riešiť si otázku hriechu vo svojom živote. A ten spočíva v tom, že miesto, ktoré v našom živote má patriť Bohu, patrí niekomu...

23. február

Boží zákon nám nebol daný ako rebrík, po ktorom sa môžeme dostať do neba. Bol nám daný ako zrkadlo, v ktorom máme vidieť svoj hriech. To, že nikto z nás nie je...

22. február

Boh predstavuje absolútne dobro. Preto pred Bohom všetko porovnávanie, kto je lepší a kto horší, je nezmyselné. Pred Ním žiadne ľudské dobro neobstojí.

21. február

Božie kráľovstvo patrí tým, ktorí k Ježišovi prichádzajú s prázdnymi rukami, ako dieťa. A tak ako dieťa ho aj prijímajú. Nezaslúžene, ale o to vďačnejšie.