Článok patrí do série každodenných zamyslení z rôznych textov Starej i Novej zmluvy vydaných pod názvom Svetlo môjmu chodníku.
Keď sa vydával na cestu, ktosi k nemu pribehol, padol pred ním na kolená a pýtal sa ho: Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som získal podiel na večnom živote? Ježiš mu povedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, iba jediný – Boh.
Marek 10:17–18
Niet dôležitejšej otázky, ako je otázka spasenia a večného života. Práve s touto otázkou prichádza za Ježišom ktosi, známy ako bohatý mládenec. V skutočnosti je to bohatý chudobný mládenec. Bohatý na materiálne bohatstvo, ale chudobný na duchovné bohatstvo. Veď kto má všetko, ale nemá večný život, nemá nič. Mládenec spoznáva svoju duchovnú chudobu. Preto s ňou ide k Ježišovi. Začína to veľmi sľubne. Zdanlivo má Ježiš do činenia s človekom, ktorý je zrelý prijať spasenie. Ľahšie sa pracuje s ľuďmi, ktorí sa pýtajú po spasení, ako s tými, ktorí sa o spasenie nezaujímajú. Dnes sa ľudia pýtajú ako byť šťastný, nie ako byť spasený. Kiežby bolo viac takých, ako je tento mládenec!
Spôsob, ktorým však Ježiš hovorí s mládencom, je prekvapujúci. Takto si my rozhovor o spasení nepredstavujeme. Ježiš začína kategorickým prehlásením: Nik nie je dobrý, nikto z ľudí, iba jediný – Boh. Prečo Ježiš začína práve takto? Preto, lebo mládenec prichádza s typicky ľudskou predstavou dobra, na základe ktorej delí ľudí na dobrých a zlých. On prichádza za Ježišom ako dobrý človek za dobrým Učiteľom, aby sa s Ním poradil. Preto hneď na začiatku potrebuje počuť: Nik nie je dobrý.
Naozaj nikto? Vari neplatí rozdelenie ľudí na dobrých a zlých? Vari muž, ktorý sa stará o rodinu, je milujúci manžel a starostlivý otec, nie je lepší ako muž, ktorý sa o rodinu nestará, peniaze prepije a ženu i deti bije? To rozdelenie na dobrých a zlých platí, ale len na ľudskej rovine. Keď porovnávame človeka s človekom. Ale už to neplatí na rovine medzi Bohom a človekom. Tam platí: Nik nie je dobrý, nikto z ľudí, nikto z nás. Lebo keď sa aj dobrý človek postaví pred Boha, z jeho dobroty nezostane nič. Lebo Boh predstavuje absolútne dobro. Preto pred Bohom všetko porovnávanie, kto je lepší a kto horší, je nezmyselné. Pred Ním žiadne ľudské dobro neobstojí. A predsa to porovnávanie robíme. Potom sa postavíme pred Boha ako tí lepší. Ako tí, ktorým sa už stratilo vedomie chudoby ducha.
Pane, odpusť nám, keď prichádzame pred Teba ako tí dobrí!
