Biblia a teológia

Baptistická teológia

Definícia

Baptisti veria v Bibliu ako najvyššiu autoritu, cirkev znovuzrodených a pokrstených ľudí, samostatnosť miestneho zboru a náboženskú slobodu pre každého.

Zhrnutie

Tento článok sa zaoberá pôvodom baptistov, ich teologickými špecifikami – ktorými sú presvedčenia o autorite Biblie, členstve znovuzrodených v cirkvi, krste ponorením, samostatnosti miestneho zboru, kompetencie duše a kňazstve všetkých veriacich a náboženskej slobode pre všetkých ľudí – a ich rôznymi príslušnosťami a sympatiami.


Úvod

Baptisti sú jednou z mála náboženských skupín, ktorej príslušníci sa nezhodnú v otázke svojho pôvodu. Malá časť baptistov tvrdí, že baptistické cirkvi vznikli v 1. storočí, a toto tvrdenie odvodzuje od skutočnosti, že Ježiša pokrstil Ján Krstiteľ (angl. Baptist). Iní baptisti odvodzujú svoj pôvod od anabaptistov 16. storočia, ktorí odmietli spojenie cirkvi a štátu a krsť nemluvniat nahradili krstom veriacich. Väčšina historikov však trvá na tom, že baptistické hnutie má svoj pôvod v 17. storočí, keď sa od Anglikánskej cirkvi oddelila malá skupina a založila cirkev na princípe členstva znovuzrodených, ktoré nasleduje po krste veriaceho. Hoci táto cirkev vznikla v Amsterdame v roku 1609, časť jej členov sa v roku 1611 vrátila do Anglicka, kde baptistické hnutie zapustilo korene napriek veľkému prenasledovaniu. Z tohto vznikli postupne po celom svete stovky baptistických skupín.

Vo všeobecnosti majú baptisti veľa spoločného s inými kresťanskými denomináciami. Veria, že je jeden Boh, ktorý existuje v troch osobách ako Otec, Syn a Svätý Duch. Veria, že ľudské bytosti sú hriešne a potrebujú spasenie; že Otec poslal svojho Syna, ktorý je úplne Boh aj úplne človek, aby zomrel za hriešnikov; a že jedine milosťou, jedine vierou, jedine cez Krista sa stávajú Božími deťmi. Baptisti veria, že Svätý Duch aj dnes pôsobí vo svete, znovuzroďuje hriešnikov a zmocňuje veriacich. Baptisti taktiež veria, že Boh v čase, ktorý sám vybral a spôsobom, ktorý sám určil, vhodným spôsobom skoncuje s týmto svetom; že bude súdiť živých aj mŕtvych; a že všetci v Kristovi ho budú naveky uctievať.

Existujú však presvedčenia, ktorými sa baptisti odlišujú od iných denominácií. Je dôležité poznamenať, že baptistov neodlišuje jedno konkrétne presvedčenie napríklad o krste, ale to, čo baptisti považujú za svoje denominačné špecifiká, je celý súbor presvedčení. Tento súbor presvedčení sa skladá z viery v Bibliu ako konečnú autoritu vo veciach viery a praxe a v znovuzrodenú cirkev zloženú z pokrstených veriacich, z uznávania samostatnosti miestneho zboru a náboženskej slobody pre každého.

Autorita Biblie

Baptisti sa často nazývajú „ľudia Knihy“ pre dôraz, ktorý kladú na Bibliu ako jedinú autoritu vo veciach viery a praxe. Baptisti často opisujú Bibliu ako neomylnú a mnohí tvrdia, že je bezchybná. Žiaden iný text nemá rovnakú autoritu ako Biblia a žiaden jednotlivec nemá právo na definitívny výklad Biblie. Napriek tomu baptisti tradične používajú vyznania viery a zhrnutie svojich presvedčení o Biblii. Medzi baptistické vyznania patrí Druhé londýnske vyznanie (1689), Filadelfské vyznanie viery (1742), Newhampshirské vyznanie viery (1833) a Viera a posolstvo baptistov (1925, 1963, 2000). Moderné vyznania sú špecifické v kľúčových oblastiach (napr. ohľadom Božieho charakteru alebo zloženia cirkvi) a odrážajú pravú jednotu baptistov, ale širšie v iných oblastiach (napr. ohľadom pohľadov na vyvolenie alebo eschatológiu), aby zjednocovali baptistov napriek ich rozdielom. Na rozdiel od Biblie baptisti môžu vyznania revidovať, aby aktualizovali alebo upresnili svoje chápanie biblických doktrín.

Členstvo znovuzrodených v cirkvi

Baptisti veria, že miesta cirkev pozostáva z ľudí, ktorí vyznávajú vieru v Ježiša Krista ako svojho Pána a Záchrancu, keďže prvé použitie slova „cirkev“ v Novej zmluve je spojené s vyznaním, že Ježiš je Boží Syn (Matúš 16:13-18). Hoci si Baptisti uvedomujú, že ich úsudok je omylný, vyžadujú dôveryhodné vyznanie viery, než niekoho prijmú za člena. Prijímanie nových členov do cirkvi môže byť jednoduché ako napr. uznanie tých, ktorí prídu dopredu pri „výzve z kazateľne“ na konci bohoslužieb, alebo môže byť intenzívnejšie, keď prijatiu do členstva predchádza osobný rozhovor alebo vyučovanie pre nových členov. Vzhľadom na skutočnosť, že niektorí vyznávajúci kresťania opustia cirkev alebo je v ich živote hriech, z ktorého nerobia pokánie, baptisti historicky používajú cirkevné zmluvy a uplatňujú cirkevnú disciplínu, aby ich vylúčili z členstva (Matúš 18:15-17).

Krst veriaceho ponorením

Baptisti odmietajú krst nemluvniat, a to na základe textov ako Matúš 18:19, ktorý predpokladá, že pokrstiť sa dajú len učeníci. Krst navyše ani nezachraňuje, ani nezaručuje budúcu záchranu. Preto veria, že krsť by mal nasledovať po obrátení, keďže je vonkajším symbolom vnútornej milosti (Galaťanom 3:27). Baptisti veria, že náležitý spôsob krstu je úplné ponorenie človeka pod hladinu vody, v ktorej je krstený. Základom pre presvedčenie o tomto spôsobe je skutočnosť, že grécke slovo označujúce krst znamená „namočiť, ponoriť či potopiť.“ A keďže symboly majú sprostredkovať dôležité pravdy, ponorenie najlepšie symbolizuje smrť, pochovanie a vzkriesenie Krista (Rimanom 6:3-6). Niektorí Baptisti ako napríklad landmarkisti (Landmark Baptists) uznávajú len krst vykonaný v baptistickej cirkvi. Viacero baptistov praktizuje „blízke spoločenstvo“, ktoré dovoľuje zúčastňovať sa Večere Pánovej iba tým, ktorí boli pokrstení ako veriaci.

Samostatnosť miestneho zboru

Keďže Matúš 18:15-17 opisuje miestny zbor ako najvyššiu inštanciu, ktorá rozhoduje o členstve, baptisti nesplnomocňujú žiaden orgán nad cirkvou k autorite nad záležitosťami miestneho zboru. Baptisti fungujú podľa kongregačného zriadenia, v ktorom pri rozhodovaní o záležitostiach miestneho zboru má posledné slovo členské zhromaždenie. Preto si baptistické zbory vyberajú vlastných kazateľov, rozhodujú o prevádzkovom rozpočte a vlastnia zborové budovy. Hoci sú baptistické zbory autonómne, väčšina z nich navzájom dobrovoľne spolupracuje na rôznych úrovniach vrátane miestnych asociácií a štátnych a národných konferencií. Vďaka takému spoločnému úsiliu môžu baptistické zbory urobiť spolu viac, než by dokázali samostatne, ako napr. trénovať misionárov, poskytovať vysokoškolské a duchovenské vzdelanie, organizovať pomoc pri katastrofách a poskytovať penzie. Miestny zbor je však základom pre asociácie a konferencie, takže tie nemôžu zasahovať do života miestneho baptistického zboru ani ho narúšať. Iní baptisti, ako napr. nezávislí, sa vyhýbajú spolupráci, ktorá presahuje miestnu úroveň.

Kompetencia duše a kňazstvo všetkých veriacich

Kompetencia duše je presvedčenie, že každý kresťan – prostredníctvom Ježiša – má slobodný prístup k Bohu (Hebrejom 4:14-16). Preto kvôli vzťahu s Bohom netreba ísť cez kňaza. Z kňazstva všetkých veriacich vyplýva, že každý kresťan je duchovný služobník, bez rozlišovania medzi duchovenstvom a laikmi ohľadom postavenia a práv pred Bohom. Hoci každý baptista má v cirkvi úlohu a miesto, baptisti si uvedomujú, že potrebujú ľudí špeciálne oddelených pre duchovnú službu. Baptistické zbory zvyčajne fungujú podľa štruktúry kazatelia – starší – diakoni – komisie. Požiadavky na kazateľov, starších a diakonov sa nachádzajú v 1. Timotejovi 3:1-13 a Títovi 1:5-9. Väčšina baptistov vymedzuje úrad kazateľa mužom (1. Timotejovi 2:12), hoci iní baptisti, ako napr. Cooperative Baptist Fellowship, veria, že kazateľmi môžu a mali by byť aj ženy (Galaťanom 3:27-29).

Náboženská sloboda pre každého človeka

Baptisti uznávajú a obhajujú právo každého človeka vyznávať náboženstvo podľa vlastného výberu alebo sa náboženstva úplne zrieknuť. Baptisti veria, že každý človek by mal mať slobodu žiť svoju vieru bez obmedzení a hlásať svoju vieru bez zábran. Tieto myšlienky sa najlepšie presadzujú v kontexte oddelenia cirkvi od štátu, ktoré baptisti podporujú z viacerých dôvodov: aby náboženstvo bolo pravé, musí byť dobrovoľné, nie vynútené; cirkev je náchylná podľahnúť skazenosti, keď jej vládne štát; politici nie vždy chápu a zohľadňujú nuansy teologických presvedčení; a verejná mienka nemôže nikdy nahradiť prikázania večného Boha. Náboženská sloboda preto nie je darom od vlády ale darom od Boha.

Druhy baptistov

Hoci sa baptisti vcelku zhodujú na vyššie uvedených teologických presvedčeniach, existujú špecifické znaky, podľa ktorých sa dá rozlišovať medzi rôznymi skupinami baptistov. Všeobecní baptisti (General Baptists) uznali všeobecné zmierenie, zatiaľ čo konkrétni baptisti (Particular Baptists) uznali obmedzené zmierenie. Južní baptisti založili svoju denomináciu ako reakciu na odmietnutie Trojročnej konferencie (siete severných a južných baptistov) vymenovať otrokárov za misionárov; Národná baptistická konferencia, USA, Inc. vznikla po Americkej občianskej vojne a je v krajine najstaršou a najväčšou afroamerickou náboženskou konferenciou. Misijní baptisti sa aktívne zapájali do misie na začiatku 19. storočia, čo spôsobilo vznik primitívnych baptistov (Primitive Baptists), ktorí odsúdili misijné organizácie ako nebiblických rivalov miestnych zborov. Landmarkisti sa pozerajú do minulosti s presvedčením, že Ježiš založil baptistickú cirkev v 1. storočí, zatiaľ čo baptisti siedmeho dňa považujú posledný deň v týždni za deň, keď sa baptistické cirkvi majú schádzať k bohoslužbe. Svetová baptistická aliancia nie je denominácia, ale sieť viacerých baptistických skupín, ktorá je viditeľným dôkazom globálnej pôsobenia baptistov z celého sveta.


Odporúčané čítanie

Knihy o histórii baptistov všeobecne:

   •  David Bebbington, Baptists Through the Centuries: A History of a Global People (Waco, TX: Baylor University Press, 2010; 2ndedition, 2018).
   •  Anthony Chute, Nathan Finn, and Michael Haykin, The Baptist Story: From English Sect to Global Movement (Nashville, TN: B&H Academic, 2015).
   •  Leon McBeth, The Baptist Heritage: Four Centuries of Baptist Witness(Nashville, TN: Broadman Press, 1987).

Knihy o baptistických princípoch:

   •  Mark Dever and Jonathan Leeman, eds., Baptist Foundations: Church Government for an Anti-Institutional Age (Nashville, TN: B&H Academic, 2015).
   •  James Leo Garrett, Baptist Theology: A Four Century Study(Macon, GA: Mercer University Press, 2009).
   •  Timothy and Denise George, eds., Baptist Confessions, Covenants, and Catechisms (Nashville, TN: B&H Publishing, 1996).
   •  John Hammett, Biblical Foundations for Baptist Churches: A Contemporary Ecclesiology (Grand Rapids, MI: Kregel Academic, 2005; revised and expanded edition, 2019).

 Internetové zdroje:

   •  Baptist Studies Onlineje vyčerpávajúci zdroj základných dokumentov a časopisu Journal of Baptist Studies.
   • 
The Andrew Fuller Centerpropaguje štúdium dejín baptistov a taktiež teologickú reflexiu o dôležitosti týchto dejín.
   •  The Baptist Studies Center for Researchposkytuje odkazy na baptistické archívy, časopisy, webstránky a spravodajské agentúry.
   •  The Center for Baptist Renewal zdôrazňuje dôležitosť Veľkej tradície historickej cirkvi pre obnovu baptistickej viery a praxe.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. https://www.thegospelcoalition.org/essay/baptist-theology/

Anthony L. Chute

Anthony L. Chute

je docentom cirkevnej histórie a prodekanom Školy kresťanskej služby (School of Christian Ministries) na California Baptist University, kde učí od roku 2003.

Anthony L. Chute tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články