Zistil som, že v mojom živote a službe je stále prítomné pokušenie – pokušenie len verne dokončiť svoj vlastný beh.
„Čo je na tom zlé?“ pýtate sa. Znie to celkom biblicky, takmer pavlovsky. „Chcem len dokončiť preteky. Nechcem byť diskvalifikovaný, ale chcem byť uznaný za verného až do konca.“ Čo je síce dobré, ibaže chápanie vernosti evanjeliu sa tak obmedzuje na mne pridelené roky života.
Neviem ako vy, ale výzvy a ťarcha pastoračnej služby môžu niekedy zredukovať moje ambície na: „Pane, len mi pomôž, aby som bol verný až do konca.“
Na opačnej strane tohto pokušenia je skutočnosť, že udržať si vášeň pre budúcnosť môže byť ťažké, najmä pre budúcnosť, ktorá je mimo nášho dohľadu. Je ľahké byť zapálený pre blaho svojich detí alebo dokonca pre blaho ich detí. Ale je ťažké udržať si túto vášeň oveľa dlhšie ako tri generácie bez toho, aby sme upadli do abstrakcie.
Zdieľam to všetko preto, aby som povedal, že je ľahké brať niečo tak dobré, ako je evanjeliová vernosť, až príliš z hľadiska nášho vlastného pôsobenia. Potrebujeme preto vnímať vernosť v službe evanjeliu ako investíciu do toho, čo príde po nás.
Učte verných mužov
Pavol hovorí Timotejovi: „.. zachovávaj to dobré, čo ti bolo zverené“ (2Tim 1:14). O niekoľko veršov neskôr vysvetľuje, že zachovávanie zahŕňa aj zverenie toho, čo mu bolo zverené, verným mužom, ktorí to zasa odovzdajú iným (2Tim 2:2).
Inými slovami, podstatnou súčasťou vernej služby evanjelia je investovanie do ďalšej generácie. Nie je to voliteľný doplnok. Inými slovami, keď Pavol hovorí Timotejovi, aby „zachovával“ evanjelium, nevyzýva Timoteja len na ochranu integrity evanjelia pred falošným učením. Vyzýva Timoteja aj k boju za zachovanie pokračovania evanjelia pred účinkami erózie v čase, dokonca aj v čase po Timotejovi.
Dovoľte mi teda, aby som to zopakoval. Podstatné pre našu vernosť v službe evanjeliu je investovať do nasledujúcej generácie služobníkov evanjelia.
Pozor na Chizkijov syndróm
Domnievam sa, že najväčšou výzvou pre to, aby sme dbali na takéto investície, je tendencia „môjho života“, ktorú vidíme ako príklad judského kráľa Chizkija. Keď prorok Izaiáš predpovedá, že po Chizkijovej smrti nastane babylonské zajatie, Chizkija odpovedá: „Dobré je slovo Hospodina, ktoré si povedal.“ Potom si myslí: „Bude pokoj a bezpečnosť, pokiaľ budem žiť“ (Iz 39:8).
Ešte triezvejším a varovnejším pre nás je toto rozprávanie preto, že Chizkija mal mimoriadny vplyv na reformu duchovného života Judska. Vyčistil chrám, obnovil chrámovú bohoslužbu, obnovil slávenie Paschy a reorganizoval kňazstvo. Jeho prínos bol impozantný.
Táto epizóda z konca života však odhaľuje jeho pýchu a krátkozrakosť. Napriek jeho horlivosti pre Boží dom zrejme nebol horlivý v tom, čo sa dialo po tom, ako odišiel zo scény.
Vyhnite sa časovej krátkozrakosti
Richard Baxter sa našej krátkozrakosti nádherne venuje v knihe The Reformed Pastor. Píše: „Ak chcete vo svojom živote oslavovať Boha, musíte sa zamerať predovšetkým na verejné dobro a šírenie evanjelia po svete.“ Alternatívou je „súkromná, úzka duša, ktorá sa vždy zaoberá sama sebou a nevidí, ako sa veci vo svete vyvíjajú. Jej túžby, modlitby a snahy nesiahajú ďalej, ako vidia alebo cestujú.“
Baxter poukazuje na geografickú krátkozrakosť, ale my sa môžeme previniť aj časovou krátkozrakosťou. Taký bol Chizkija. Baxter nás však vyzýva k ďalekozrakosti – k veľkej duši, ktorá „hľadí na celú zem a túži vedieť, čo sa deje so záležitosťami a služobníkmi Pánovými“.
Nehovorme iba: „Len nech je za môjho života všetko v poriadku.“
Pestujte si prezieravý pohľad
Pavlova túžba, aby Timotej ustanovil mužov, ktorí budú učiť iných, sa podobne pozerá aj do budúcnosti. Aj on bol prezieravý. Pamätajte, že je to ten istý list, v ktorom hovorí: „Čas môjho odchodu sa blíži.“ Preto chce, aby Timotej vyškolil ďalšiu generáciu, aby takto zmýšľala o službe evanjelia.
Ponaučenie pre nás je, že nevyhnutnou podmienkou vernej služby evanjeliu je investícia do ďalšej generácie služobníkov evanjelia.
To by sa malo premietnuť do veľmi konkrétnych skutočností v našom týždennom živote. Je to zodpovednosť, ktorú cirkev zdieľa spoločne, ale od vás si bude vyžadovať veľmi konkrétnu investíciu času, energie a cieľa.
Investujte do budúcej generácie evanjelia
Ako to bude vyzerať? Dovoľte mi navrhnúť štyri možnosti. Po prvé, venujte sa vernej službe evanjeliu, najmä službe Slova. Najlepší spôsob, ako vychovávať mužov k vernému zvestovaniu evanjelia, je verne zvestovať evanjelium. William Perkins napísal: „Nech teda každý služobník vo svojom vyučovaní aj v rozhovoroch pracuje takým spôsobom, aby si ctil svoje povolanie, aby k nemu priťahoval aj iných a zdieľal s nimi svoju lásku k nemu.“
Po druhé, venujte pozornosť mladým mužom rôzneho veku vo vašom zbore. Všímajte si, ako prijímajú vaše kázanie. Všimnite si, ako spracúvajú vaše kázanie. Všímajte si prípadné prehlbovanie náklonnosti k Bohu a jeho Slovu. Majte oči otvorené.
Po tretie, vytvorte mladým mužom, ktorí vás zaujmú, podmienky na precvičovanie a rast v narábaní so Slovom.
Po štvrté, a to nesmie zostať nevypovedané, modlite sa veľmi konkrétne za to, aby Boh vychoval ďalšiu generáciu služobníkov evanjelia. Modlite sa za svojich nástupcov, ale modlite sa aj za viac. Modlite sa s pohľadom a srdcom zameraným na budúcnosť a na pokračujúci úspech evanjelia vo svete, kým Kristus nepríde.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks
