Cirkev a služba

Budovanie kultúry evanjelizácie si vyžaduje čas. Buď teda trpezlivý a začni pracovať.

Evanjelizácia nie je iba pre „profesionálov“ – kazateľov, služobníkov, učiteľov Biblie a zvyšok.

Nová zmluva nás učí, že evanjelizácia je prácou celého zboru. Ale tvrdenie, že „celá cirkev“ robí evanjelizáciu, môže byť trochu mätúce. Čo to znamená? Skrýva sa na stranách Novej zmluvy nejaký špeciálny evanjelizačný program? Čo ak existuje nejaký vzťah medzi našou osobnou evanjelizáciou a misijnou službou nášho zboru?

EVANJELIZÁCIA AKO PROGRAM

Vo väčšine zborov je úloha zboru v evanjelizácii do veľkej miery zredukovaná na programy. Lokálne zbory tvoria programy alebo podujatia, aby mohli zdieľať evanjelium s okolitou komunitou. Nanešťastie takéto programy majú tendenciu vytláčať dôležitejšiu prácu pestovania kultúry evanjelizácie. Majú tendenciu odvádzať pozornosť členov od pestovania priateľstiev s neveriacimi k príprave programu – konkrétne programu zameraného na podujatia. (Pozrite si film The Gospel Blimp pre staršiu, mierne drzú ilustráciu tejto tendencie.) Výsledok je rovnako prekvapivý ako je nechcený: zbor plný zaneprázdnených kresťanov, ktorí jednoducho nemajú čas na nekresťanov.

V tomto musíme byť opatrní; nie všetky evanjelizačné programy toto robia. Ale mnohé áno.

Znamená to teda, že všetky evanjelizačné programy by mali byť neštruktúrované a „organické“? Nie nevyhnutne. Vo všeobecnosti najlepšie evanjelizačné programy (1) uľahčujú budovanie vzťahov medzi členmi zboru a neveriacimi; (2) nepredkladá ich vedenie zhora nadol, skôr sa vynárajú zospodu.

Pozrite si Objevování křesťanstva Kresťanstvo vysvetlené ako príklad evanjelizačného štúdia, ktoré povzbudzuje kresťanov, aby pozývali nekresťanov na spoločné jedlo a duchovné rozhovory.

EVANJELIZÁCIA NA ZHROMAŽDENIACH

Čisto programová evanjelizácia je v konečnom dôsledku nedostačujúca, pretože nenapĺňa Kristovu víziu pre jeho cirkev. Napokon, cirkev má robiť evanjelium viditeľným (Jn 13:35; Jn 17:20-21). Cirkev vystrojuje ľudí na zdieľanie evanjelia (Ef 4:12). V zbor sú ľudia vykazateľní za evanjelizáciu a navzájom si v nej pomáhajú. Inými slovami, naše zhromaždenia nemajú iba občas pripraviť nejaký evanjelizačný program, naše zhromaždenia evanjelizačným programom – ktorý vymyslel Ježiš.

Pre toto má každý zbor pestovať silnú „kultúru evanjelizácie.“ Programy sú podujatia. Kultúra je spôsob života. Programy prichádzajú a odchádzajú. Kultúra zostáva.

Takúto kultúru je jednoduchšie pozorovať ako popísať. Ale tu je niekoľko definujúcich charakteristík:

  1. Zbor pracuje na tom, aby každý člen pochopil a vedel formulovať evanjelium.
  2. Vodcovia a členovia pravidelne povzbudzujú k zdieľaniu evanjelia s ľuďmi v ich sieti vzťahov.
  3. Zbor sa pravidelne modlí (ako jednotlivci aj spoločne) za evanjelizačnú snahu iných.
  4. Zbor trénuje ľudí v dobrom zdieľaní evanjelia.
  5. Členovia sa neformálne stretávajú, aby sa rozprávali o svojich evanjelizačných rozhovoroch, získavajú spätnú väzbu a povzbudenie a modlia sa za stratených.
  6. Členovia sa snažia budovať zámerné priateľstvá so stratenými priateľmi ich priateľov, aby mohli byť ešte ďalším vplyvom v živote neveriaceho.
  7. Zbor sa usiluje starať o všetkých svojich členov a milovať sa navzájom takým spôsobom, aby bolo evanjelium viditeľné pre ľudí mimo zboru (Jn 13:35).
  8. Evanjelizačné programy, ktoré sa realizujú, sú vybrané pre svoju schopnosť udržiavať a posilniť vzťahy medzi členmi a neveriacimi.

AKO MÔŽU KAZATELIA PROPAGOVAŤ KULTÚRU EVANJELIZÁCIE?

1. Evanjelizujte. (1Tim 4:12; 1Pt 5:2-3)

Nemôžeme reprodukovať to, čo sami nerobíme. Ak sa nezapájame do osobnej evanjelizácie, nemáme dôvod predpokladať, že budeme schopní viesť zbor k evanjelizácii tých, ktorí sú v ich okruhu vplyvu.

2. Zoberte ďalších, aby to robili s vami.

Z nejakého dôvodu si moderní evanjelikáli často myslia, že evanjelizácia je iba osobná duchovná disciplína a preto by mala byť robená do takej miery súkromne ako je len možné (pozri Mt 6:1-6). Ale ak robíte niečo pre kráľovstvo, skúste to nerobiť sami. Či učeníkujete, evanjelizujete alebo robíte poradenstvo, ak je to možné, zoberte so sebou ďalšieho člena. Kresťanský rast nie je o čítaní všetkých správnych kníh, alebo počúvaní všetkých správnych kázní. Ľudia potrebujú vidieť ako vernosť vyzerá. Najjednoduchší spôsob ako sa to môže diať je, že ich jednoducho pozvete, aby sledovali váš život a službu zblízka.

Ako sa vám len dá, pozývajte iných pozorovať vás pri evanjelizácii a potom to s nimi prediskutujte. Využite každú príležitosť učiť a učeníkovať. Takto ich nielen vystrojíte do služby, ale pomôžete im aj naučiť sa zdieľať službu.

3. Urobte evanjelizáciu pravidelným bodom aplikácie v kázni.

Nikdy by sme nemali manipulovať, obviňovať alebo nútiť našich ľudí do evanjelizovania ich priateľov alebo susedov. Namiesto toho by sme ich mali nabádať z Písma, že Pán od nich očakáva, že budú zdieľať evanjelium a mali by sme ich povzbudiť, že už majú všetko k tomu, aby to dobre robili. Môžu potrebovať praktický tréning? Jasné, možno. Ale už sú vybavení tým, čo je najdôležitejšie: Božím Duchom a Božím Slovom.

4. Vo svojej kázni robte evanjelizačné výzvy pre neveriacich.

Keď kážete, hovorte k neveriacim. Keď to robíte, pomáha to neveriacim aj  veriacim. Pripomína to veriacim urgentnosť zdieľania evanjelia so stratenými. Je to tiež príkladom toho, ako artikulovať evanjelium alebo iné kresťanské doktríny niekomu, kto môže nesúhlasiť s ich predpokladmi alebo nesprávne porozumieť rôznym biblickým výrazom a kresťanskému žargónu.

5. Vyzdvihnite členov, ktorí robia evanjelizáciu dobre.

Napodobňujeme to, z čoho máme radosť. Jedným zo spôsobov ako budovať kultúru evanjelizácie je vyzdvihnutie členov spoločenstva, ktorí verne evanjelizujú. Počas modlitieb pozvite obdarovaného člena, aby sa podelil o biblický text, ktorý mu pomáha v jeho evanjelizačnej službe. Alebo jednoducho povedzte svojim mladým alebo neskúseným členom, aby požiadali konkrétnych ľudí o pomoc v oblasti evanjelizácie. Pointou nie je iba oslavovanie tých ľudí v zhromaždení, ktorí evanjelizujú, ale priviesť na nich pozornosť, aby sa k nim mohli iní utiekať s prosbou o učeníkovanie v tejto oblasti.

6. Veďte zhromaždenie k modlitbám za zborovú evanjelizáciu a evanjelizačné služby.

Každý kresťan v nejakom bode určite sedel na modlitebnom stretnutí, kde prevládali prosby za záder tety Zuzky a za kamaráta kamarátovho kamaráta, ktorý má chrípku. Samozrejme, Bohu záleží na záderoch a vírusových infekciách, avšak tráviť náš obmedzený čas spoločných modlitieb týmito vecami asi nie je najmúdrejšie.

Namiesto toho sa sústreďte na modlitby za službu a misiu cirkvi. Ak dovolíte, aby misia cirkvi dominovala v modlitbách cirkvi, vytvoríte v zbore povedomie povolania cirkvi vo svete. Ak sústredíme naše modlitby na službu Slova, kázanie, učeníctvo, evanjelizáciu a misiu, potom začnú naši ľudia tieto veci vnímať ako podstatné v aj ich vlastných životoch.

7. Otvorte modlitebné stretnutia pre príbehy o evanjelizačných rozhovoroch, ktoré sa dejú.

Okrem všeobecných modlitieb za evanjelizačné úsilie cirkvi, pravidelne pozývajte počas spoločných modlitieb členov k tomu, aby sa zdieľali o svojich evanjelizačných rozhovoroch a zbor sa tak mohol modliť za konkrétnych nekresťanov.

Tieto svedectvá majú niekoľko pozitívnych účinkov na život zboru. Po prvé, členovia budú povzbudení tým, koľko evanjelizácie sa skutočne deje. Po druhé, sami budú motivovaní verne zdieľať evanjelium. Po tretie, zhromaždenie bude viac zapojené do evanjelizácie, ktorá sa už deje. Pamätám si situáciu, kedy som sa zdieľal o evanjelizačnom rozhovore so Svedkami Jehovovými a bol som ohromený reakciou iných členov, ktorý sa ponúkli, že sa budú za tento pár modliť a dokonca mi ponúkli aj pomoc: „Prečo ich nepozveš na grilovačku u kazateľa Stevensa?“ „Nechceš pozvať tú mladú pani na naše stretnutie mamičiek, aby sme ju tiež mohli spoznať?“ „Nedávno som svedčil páru Svedkov Jehovových a naučil som sa nejaké veci. Chceš si stretnúť na káve a porozprávať sa o našich skúsenostiach?“ Zdieľanie o evanjelizácii na spoločných stretnutiach robí z našej osobnej evanjelizácie záležitosť zborového záujmu a zapojenia.

EVANJELIZAČNÁ KULTÚRA SA BUDUJE CELÝ ŽIVOT

Kazatelia majú niekedy problém veriť, že ich členovia pravidelne evanjelizujú, obzvlášť ak zbor nevidí nových obrátených. V týchto situáciách môžu byť dokonca v pokušení vziať sedem vyššie uvedených bodov a použiť ich na pokarhanie zboru. Ale kultúra evanjelizácie sa zakorení v cirkvi iba ak je kazateľ ochotný oslavovať aj tú najmenšiu evanjelizačnú snahu. Takže sa nebojte niekoho požiadať, aby sa zdieľal o svojom nedávnom evanjelizačnom rozhovore – hoc aj keď nebol „úspešný“ a nepriniesol žiadne ovocie.

Vybudovať kultúru evanjelizácie trvá nejaký čas. Snáď k tomu niektoré z týchto praktických rád dopomôžu. Takže začnite pracovať; trpezlivo sa modlite a trpezlivo čakajte. A počas tých mesiacov a aj rokov, sledujte aký typ kultúry Pán vypestuje vo vašom zhromaždení.

Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks

Caleb Greggsen

je kazateľom v anglicky hovoriacom zbore v Strednej Ázii.

Caleb Greggsen tiež napísal

Tento autor zatiaľ nemá žiadne ďalšie články