Žijeme v osamelom a úzkostlivom veku. Veľké štúdie odrážajú ten istý pochmúrny trend: ľudia sú čoraz izolovanejší. Štúdia American Perspectives z roku 2021 odhaľuje prudký pokles priateľstva v USA za posledných 30 rokov. Zistili, že 10 % žien a 15 % mužov uvádza, že nemajú ani jedného priateľa. Percento žien s viac ako 10 priateľmi kleslo z 28% na 11% a u mužov zo 40% na 15%. Sme čoraz viac izolovaní a hlboko to pociťujeme. Podľa inej správy sa 61% dospelých Američanov cíti osamelo a miera osamelosti je najvyššia medzi mladými ľuďmi. V USA sa po prvýkrát po mnohých rokoch začala skracovať priemerná dĺžka života.
Tento kontext robí slová, ktoré Ježiš povedal svojim nasledovníkom krátko pred svojou smrťou, naliehavejšími: „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému“ (Jn 13:35). Tieto slová boli pre Boží ľud vždy záväzné, ale dnes majú pre nás jedinečný význam. Vyzývajú cirkev, aby bola miestom, kde sa nielen zjavuje pravda, ale aj jedinečná forma lásky. V úsilí osloviť dnešný západný svet môže byť len máločo tak dôležité.
V 13. kapitole Jánovho evanjelia Ježiš spája vierohodnosť kresťanskej viery s tým, do akej miery svet pozoruje jeho lásku v cirkvi. Láska, samozrejme, nie je jedinečná pre kresťanské spoločenstvá, ale tento verš naznačuje, že na druhu lásky, ktorý stelesňujú Ježišovi učeníci, by malo byť niečo jedinečne presvedčivé. Naše priateľstvo robí realitu evanjelia pre okolitý svet neprehliadnuteľnou.
Láska ako stĺp a opora
Vidíme to aj v iných častiach Písma: 1. Timotejovi 3:15 jasne hovorí, že cirkev nie je len centrom šíriacim pravdu, ale duchovnou rodinou. Keď Pavol vysvetľuje, prečo napísal svoj prvý list Timotejovi, uvádza túto teologicky koncentrovanú definíciu cirkvi: „aby si vedel, ak budem meškať, ako sa treba správať v Božom dome, ktorým je Cirkev živého Boha, stĺp a opora pravdy.“
Keďže cirkev je Božím domom, očakávame, že vzťahy budú základným rozmerom nášho spoločného života. Pretože je to cirkev živého Boha, očakávame, že rodinná dynamika tohto spoločenstva bude oživovaná samotným Bohom. Je to dôležité vzhľadom na ďalšiu definíciu cirkvi v týchto veršoch. Je to stĺp a opora pravdy.
Stĺpy aj oporné piliere sú nosnými konštrukciami veľkých budov. Na nedávnej dovolenke som navštívil katedrálu v Palme na španielskom ostrove Mallorca. Je to jedna z najväčších gotických katedrál na svete a má nádherné stĺpy a oporné piliére. Sú nevyhnutné pre budovu tejto veľkosti a rozmerov, ale nie sú len funkčné – sú ozdobné. Sú súčasťou krásy budovy, ktorú podopierajú. Cirkev má byť rovnaká pre Božiu pravdu.
Cirkev podporuje pravdu tým, že ju stelesňuje. Život cirkvi má robiť evanjelium vierohodným a cirkev nebude účinným sprostredkovateľom pravdy, ak nebude účinným spoločenstvom.
Priateľstvo ako apologetika
Čo ukáže prítomnosť samotného neba uprostred Božieho ľudu? Čo ukáže, že Boh je živý a zdravý a priamo tu? Je to naša vzájomná láska. Nie je to vedľajšia myšlienka, akoby to, na čom skutočne záleží, boli iné veci a naša vzájomná láska bola čerešničkou na torte. Nie, kvalita nášho vzťahového života má byť apológiou pre svet okolo nás. Ako raz napísal Francis Schaeffer: „Ježiš dáva svetu povolenie posudzovať, či sme praví kresťanskí učeníci, na základe toho, či sa navzájom milujeme.“
Ako to teda funguje? Prečo je naša vzájomná láska taká rozhodujúca pre náš misijný úspech? Dovoľte mi navrhnúť dva dôvody.
1. Evanjeliová láska vytvára bezpečie.
Žijeme vo svete plnom obvinení. Je tu neustále prítomný strach z toho, že nás zrušia. Nesprávny názor – alebo aj správny názor vyjadrený nesprávne – môže ľudí dostať do katastrofálnych problémov: prísť o prácu a byť odpísaný okolím.
Život cirkvi je voči tomu otvorenou výzvou. Kresťanov má vždy najviac zaujímať náš vlastný hriech, a nie hriech niekoho iného. Podobne ako Pavol, aj veriaci môžu o sebe premýšľať ako o „prvý“ zo všetkých hriešnikov (1Tim 1:15). To vytvára kultúru, v ktorej sú ľudia menej šokovaní hriechmi iných. V nej hriech nebude ospravedlňovaný, ale kultúra milosti bude znamenať, že sa nebudeme sústrediť na smietku v oku niekoho iného (Mt 7:3-5).
Evanjelium navyše podporuje postoj, vďaka ktorému sme schopní odlišovať sa od spôsobu, akým ľudia žijú alebo myslia, bez toho, aby sme ich od seba odstrkovali. Ježiš bol „priateľom hriešnikov“: dokázal jesť s ľuďmi, pričom ich nepotvrdzoval, a dokázal nesúhlasiť s inými bez toho, aby ich odmietal. Tieto rozdiely v našej dnešnej kultúre takmer neexistujú.
2. Evanjeliová láska sa vyznačuje rozmanitosťou.
Je to jedna z veľkých tém listu Efezanom a najvýstižnejšie ju vyjadrujú tieto slová: „Boh chce, aby sa teraz kniežatstvám a mocnostiam v nebesiach skrze Cirkev ohlasovala mnohotvárna múdrosť Boha“ (Ef 3:10).
Pavol odhaľuje, ako evanjelium prinieslo zmierenie cez najhlbšiu zlomovú líniu v spoločnosti, čím sa Židia aj pohania stali členmi nového ľudstva. Jedným z cieľov je ukázať Božiu „mnohotvárnu múdrosť“ v nebesiach. Cirkev sa stáva prekvapujúcou ukážkou toho, ako Boh dokáže spojiť to, čo je inak nezmieriteľne rozdelené. Láska, ktorú Ježiš vyzýva svoj ľud, aby si navzájom preukazoval, presahuje rôzne etnické, politické, kultúrne a ekonomické zázemie. Svet, ktorý sleduje, ako sa takáto rôznorodosť spája v mene Krista, zistí, že sa jeho skepsa rúca.
Mnohé úlohy, ktoré stoja pred cirkvou, sú naliehavé a nevyhnutné – brániť racionalitu a dobro viery pred útokmi, učiť sa vyjadrovať evanjelium v rôznych subkultúrach, starať sa o chudobných a núdznych v spoločnosti, prinášať evanjelium do nezasiahnutých skupín a regiónov sveta. Nič však nemôže byť naliehavejšie a podstatnejšie ako dbať na to, čo hovorí Ježiš v Jánovi 13:35. Argumenty môžu zmeniť názory, ale krása Kristovej lásky, ktorá sa prejavuje medzi nami, dokáže otočiť hlavy ľudí viac, než čokoľvek iné.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: The Gospel Coalition
