Kresťania majú dlhú tradíciu označovať starších a diakonov ako cirkevných „úradníkov“. Toto pomenovanie správne uznáva úlohu a zodpovednosť, ktorú Písmo dáva našim vodcom. Poukazuje tiež na úctu, ktorá patrí pastierom (1Tim 5:17). Ľudia preukazujú úctu úradníkom, všakže?
Nechcem nič z toho bagatelizovať.
Ale… členstvo v cirkvi je tiež úrad. Je to práca, ktorá je spojená s autoritou a zodpovednosťou. Poručíka môžeme nazvať „dôstojníkom“ (v anglickom jazyku je to rovnaké slovo ako úradník, pozn. red.) bez toho, aby sme znižovali česť, ktorá prináleží generálovi.
To, o čo tu ide, nie je len akademické, ale aj pastoračné a biblické. Príliš veľa kresťanov dnes vníma svoj vzťah k miestnej cirkvi konzumne – akoby cirkvi boli čerpacie stanice. Raz týždenne idete okolo a chcete duchovne natankovať. Nájdete stanicu s najnižšími cenami a možnosťou umyť auto. Možno sa zapojíte do ich programu odmien. Členstvo v cirkvi je takým programom odmien. Vernosť ich značke prináša ďalšie výhody.
Ľudia často hovoria: „Členstvo v cirkvi nie je v Biblii“, pretože majú na mysli niečo programové. A majú napoly pravdu: toto nie je v Biblii. Chýba im však to, čo v Biblii je. Tam je členstvo v cirkvi prácou. Očakáva sa, že prídete do práce (Heb 10:24-25). Máte autoritu, ktorú musíte vykonávať, úlohy, ktoré musíte splniť, privilégiá, ktoré musíte využívať, povesť spoločenstva, ktorú musíte chrániť, riziká, ktoré musíte znášať, a zisky, o ktoré sa musíte podeliť. Ak niečo, tak musíme myslieť menej ako spotrebitelia a viac ako vlastníci. Nakúpili ste. Máte majetkový podiel.
Čo je úrad?
Presbyterián Charles Hodge definoval úrad takto:
Služba je po správnosti úradom, pretože je to niečo, čo si nemôže vziať na seba ktokoľvek a kedykoľvek. Človek do nej musí byť ustanovený nejakou kompetentnou autoritou. Zahŕňa nielen právo, ale aj povinnosť vykonávať určité funkcie alebo plniť určité povinnosti; a udeľuje určité právomoci alebo výsady, ktoré sú ostatní ľudia povinní uznávať a rešpektovať. (Discussion in Church Politity, s. 346)
Tak je to s každým členom cirkvi. Nie každý môže byť členom cirkvi. Môže ním byť len ten, kto robí pokánie, verí a je pokrstený.
Žiadny človek nemá právomoc urobiť zo seba člena. Musí to urobiť samotná cirkev.
A žiadny člen nie je bez funkcií, povinností, právomocí alebo výsad. Každý člen ich vlastní a ostatní ich musia uznať a rešpektovať.
Odkiaľ sa vzal tento úrad?
Tu je biblicky zaujímavá časť: úrad člena cirkvi je novozmluvnou verziou Adamovho úradu každého človeka, ktorý nám pridelil Kristus.
Boh poveril Adama prácou kňaza-kráľa a dal mu za úlohu strážiť a obrábať záhradu. „Rozšír záhradu, Adam. Poslúchaj moje slová. A chráň sa pred lživými hadmi, lebo v záhrade prebývam ja, Pán.“
Keď Adam zlyhal, úloha kňaza-kráľa pripadla Noachovi, potom Abrahámovi a nakoniec izraelskému národu. Matka i obchodník sa stali korporáciou ako „kráľovstvo kňazov“ (Ex 19:6). Zároveň Boh oddelil triedu kňazov a triedu kráľov, aby jasne stanovil ich príslušné zodpovednosti. Úlohou kňaza, podobne ako Adama v záhrade, bolo „pracovať“ a „bdieť“ nad svätostánkom/chrámom a udržiavať ho zasvätený Pánovi (Nm 3:7-8; Nm 8:26; Nm 18:5-6). Mali za úlohu pomenovať veci za čisté a nečisté, sväté a nesväté. Kráľovou úlohou zatiaľ bolo zaviesť poriadok a panstvo a zároveň dodržiavať Boží zákon (pozri Dt 17:14-20).
Keď Izrael zlyhal vo svojej korporatívnej práci a králi a kňazi vo svojich individuálnych úlohách, proroci prisľúbili, že osobitné sprostredkovateľské úrady kňaza a kráľa budú opäť „demokratizované“ (Jer 31:33-34). Kristus mal prísť ako dokonalý kňaz a kráľ, druhý federálny Adam, a prostredníctvom novej zmluvy svojej krvi znovu ustanoviť ľud novej zmluvy, ktorý je:
- Vyvolená rasa – noví Adamovia;
- Kráľovské kňazstvo – demokracia kňazov-kráľov
- Svätý národ – nový Izrael
- Ľud, ktorý je Božím vlastníctvom (1Pt 2:9)
Títo kňazi by mali prinášať obety poslušnosti v celom živote, pričom ich každodenná činnosť by mala slúžiť ako sprostredkujúce svedectvo pre svet (pozri Rim 12:1-2; 1Pt 2:5). Zároveň však tvoria chrám, v ktorom prebýva Boh, tak ako prebýval v záhrade a v stánku (1Kor 3:16-17), čo znamená, že majú voči sebe navzájom kňazskú povinnosť: dbať na to, aby neťahali cudzie jarmo s neveriacimi, aby vychádzali a boli oddelení a aby sa nedotýkali ničoho nečistého, aby sa svätosť dovŕšila (2Kor 6:14 – 2Kor 7:1). Na tento účel používajú kňazským spôsobom kľúče od kráľovstva. To im umožňuje udržiavať jasnú hranicu medzi vnútrom a vonkajškom Božieho ľudu (Mt 16:19; Mt 18:15-20).
Medzitým každý člen cirkvi dostal kráľovskú úlohu: robiť učeníkov a byť vyslancami zmierenia, ktorí prinášajú územie sŕdc do područia Boha (Mt 28:18-20; 2Kor 5:18-20).
Čo je to členstvo v cirkvi? Je to prevzatie Adamovej úlohy vďaka nášmu začleneniu do Krista. Je to verejné uznanie, že sme vstúpili do úradu kňaza-kráľa. „Rozšír cirkev, člen cirkvi. Počúvajte moje slová. Vydávaj o mne svedectvo celým životom.“
Irenej to sto rokov po napísaní Novej zmluvy vyjadril stručne: „Lebo všetci spravodliví zastávajú kňazský úrad [sacerdotali ordinem] (Proti bludom).
Takmer o dve tisícročia neskôr Herman Bavinck povedal niečo podobné: „A ako majú všetci veriaci dar, tak aj všetci majú úrad. Nielen v cirkvi ako organizme, ale aj v cirkvi ako inštitúcii majú povolanie a úlohu, ktorú im uložil Pán“ (Reformovaná dogmatika, 4.375).
Čo je úlohou člena?
To je biblicko-teologické pozadie. Konkrétne teda, aká je právomoc a úloha každého člena cirkvi? Našou prácou je zdieľať a chrániť evanjelium a teda potvrdzovať a dohliadať na vyznávačov evanjelia – členov zboru.
Premýšľajte o Pavlovom „údive“ v liste Galaťanom 1: „Čudujem sa, že od toho, ktorý vás povolal Kristovou milosťou, tak rýchlo prebiehate k inému evanjeliu“ (v. 6). Nekarhá pastierov, ale členov a hovorí im, aby odmietli aj apoštolov či anjelov, ktorí učia falošné evanjelium. Oni mali chrániť evanjelium.
Alebo si spomeňme na Pavlove prekvapenie v 1 Kor 5: Korinťania prijímali hriech, „ktorého niet ani medzi pohanmi“ (v. 1). „Máte vylúčiť spomedzi seba toho, kto sa takéhoto činu dopustil,“ hovorí celému zboru (1Kor 5:2). Dokonca opisuje, ako by sa to malo stať – nie vo štvrtok večer za zatvorenými dverami zasadnutia staršovstva, ale keď sa zhromaždí celý zbor a môže konať spoločne: „toho, čo to urobil, treba v mene nášho Pána Ježiša, keď sa zídeme vy a môj duch, s mocou nášho Pána Ježiša vydať satanovi na záhubu tela, aby bol duch v Pánov deň zachránený“ (v. 4-5). Moc Pána Ježiša je skutočne prítomná, keď sú zhromaždení v jeho mene. Touto mocou mali chrániť evanjelium tým, že vylúčili toho človeka z členstva.
Každý člen zboru by si mal uvedomiť: „Je mojou povinnosťou chrániť evanjelium a je mojou povinnosťou prijímať a prepúšťať členov. Ježiš mi ju dal.“ Ak opäť použijeme podnikateľský žargón, všetci sme vlastníkmi. Všetci máme podiel na stratách a ziskoch.
Preto pastori, ktorí členov zboru z tejto práce vyhadzujú, či už formálnou cirkevnou štruktúrou alebo tým, že z nich robia spotrebiteľov, podkopávajú pocit začlenenia a vlastníctva členov. Pestujú samoľúbosť, nominalizmus a nakoniec teologický liberalizmus. Zabite členstvo v cirkvi dnes a zajtra môžete očakávať biblické kompromisy.
Samozrejme, úloha je tu väčšia ako ukazovať sa na členských zhromaždeniach a hlasovať o nových členoch. Práca člena cirkvi trvá celých sedem dní. Našou prácou je reprezentovať Ježiša a chrániť jeho evanjelium v životoch druhých každý deň.
Preto musíme študovať a pracovať na tom, aby sme evanjelium poznali stále lepšie. Musíme študovať dôsledky evanjelia a uvažovať o tom, ako súvisia s pokáním. Ďalej musíme pracovať na tom, aby sme poznali svojich spolubratov a boli nimi poznávaní sedem dní v týždni. Nemôžeme potvrdzovať a dohliadať na ľudí, ktorých nepoznáme. Usilujme sa zapájať viac našich spolučlenov do pravidelného rytmu nášho života. Toto nie je program odmien na čerpacej stanici: vyplňte formulár a odíďte.
Čo je úlohou pastora?
List Efezanom 4 hovorí, že úlohou pastierov je vyzbrojiť svätých na službu budovania cirkvi (v. 11-16). Všimnite si dve úlohy v tejto pasáži. Prvá úloha je úloha pastierov: pripravovať svätých. Druhá úloha je úloha členov: budovať Kristovo telo.
Týždenné zhromaždenie zboru je teda časom prípravy na prácu. Je to čas, keď tí, ktorí sú v úrade pastora, pripravujú tých, ktorí sú v úrade člena, aby poznali evanjelium, žili podľa evanjelia, chránili evanjeliové svedectvo zboru a rozširovali dosah evanjelia do života druhých a medzi ľuďmi vonku. Ak Ježiš poveruje členov, aby sa navzájom potvrdzovali a budovali v evanjeliu, poveruje pastierov, aby ich v tom vzdelávali. Ak pastori nebudú svoju prácu vykonávať veľmi dobre, nebudú ju vykonávať ani členovia.
Keď dáte dohromady úrad pastora s úradom členov, čo dostanete? Ježišov program učeníctva.
Záver
Keď sa chce niekto pridať do zboru, v ktorom som pastorom, pri rozhovore o členstve poviem niečo nasledovné:
Priateľu, vstupom do tohto zboru sa staneš spoluzodpovedným za to, či tento zbor bude aj naďalej verne hlásať evanjelium. To znamená, že sa staneš spoluzodpovedným za to, čo tento zbor učí, ako aj za to, či životy jeho členov zostanú verné. A jedného dňa budeš stáť pred Bohom a skladať účty z toho, ako si túto zodpovednosť plnil. Potrebujeme viac rúk na žatvu, preto dúfame, že sa k nám v tejto práci pridáš.
Členský pohovor je koniec koncov pracovný pohovor. Chcem sa uistiť, že to vedia. Chcem sa uistiť, že sú na túto úlohu pripravení.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9 Marks
