Tento článok je pre mužov doktríny. Mužov s ekleziologickými názormi. Pre kazateľov a starších, ktorí si myslia, že Biblia sa zaoberá praktikami a štruktúrami cirkvi.
Počkajte chvíľu, hovorím o sebe, o nás všetkých v 9Marks a možno aj o vás. Ďakujem Bohu za vás a teším sa, že sa môžem spolu s vami považovať za spolupracovníka pre Kristovo kráľovstvo.
Napriek tomu som si všimol pokušenie, ktorému podliehame vy aj ja: môžeme viac milovať svoju predstavu o tom, aký by mal zbor byť ako ľudí, ktorí ho tvoria. Môžeme byť ako slobodný muž, ktorý miluje predstavu manželky, ale keď sa ožení so skutočnou ženou, zistí, že je ťažšie milovať ju ako predstavu o nej. Alebo ako matka, ktorá miluje svoj sen o dokonalej dcére viac ako samotnú dcéru.
Toto je skryté nebezpečenstvo pre nás všetkých, ktorí sme sa veľa naučili z Bohom darovaných kníh, konferencií a služieb o „zdravých zboroch“. Začneme milovať predstavu zdravého zboru viac ako zbor, do ktorého nás Boh umiestnil.
Spomínam si, ako som počul, že sa starší zboru sťažoval na rodinu, ktorá nechala svoje nepokrstené deti prijímať Večeru Pánovu, keď sa v ich lavici podával tanier s oblátkami na prijímanie. Zarazil ma jeho tón. Bol frustrovaný a trochu pohŕdavý, akoby povedal: „Ako mohli? Hlupáci!“ Ale títo ľudia boli nepoučené ovce. Samozrejme, že nevedeli nič lepšie. A Boh im dal tohto staršieho, aby ich miloval a viedol k lepšiemu porozumeniu, nie aby sa na nich sťažoval. V tej chvíli som mal pocit, že tento starší miluje svoju predstavu biblickej cirkvi viac ako týchto jednotlivcov.
Aké ľahké je reagovať ako tento starší.
Čo nehovorím
Nehovorím, že by sme mali milovať ľudí a zabudnúť na biblické zdravie, akoby tieto dve veci boli oddeliteľné. Nie, to by znamenalo stavať proti sebe Božiu lásku a Božie slovo. Milovať niekoho znamená túžiť po jeho dobre a „dobro“ definuje iba Boh. Milovať svoj zbor znamená chcieť, aby rástol smerom ku všetkému, čo Boh definuje ako dobro. Znamená to chcieť, aby váš zbor rástol biblickým smerom.
Jednoduchšie povedané, ak milujete svoje deti, chcete, aby boli zdravé.
Čo mám teda na mysli, keď hovorím, že by sme mali milovať cirkev viac ako jej zdravie?
Späť k evanjeliu
Keď Kristus zomrel za cirkev, urobil ju svojou vlastnou. Stotožnil ju so sebou. Označil ju svojím menom. Preto prenasledovanie cirkvi je prenasledovaním Krista (Sk 9:5) a hriech proti jednotlivému kresťanovi je hriechom proti Kristovi (1Kor 8:12, porov. 1Kor 6:15). Reprezentujeme ho jednotlivo a spoločne.
Premýšľajte o tom, čo to znamená. Kristus označil svojím menom nezrelých kresťanov, kresťanov, ktorí na členských zhromaždeniach príliš veľa hovoria, kresťanov, ktorí nesprávne dávajú svojim nepokrsteným deťom Večeru Pánovu a kresťanov, ktorí milujú plytké chválospevy. Kristus sa stotožnil s kresťanmi, ktorých teológia je nedostatočne rozvinutá a nedokonalá. Kristus ukazuje na kresťanov, ktorí sa nesprávne stavajú proti biblickým štruktúram vedenia a praxi cirkevnej disciplíny, a hovorí: „Oni ma zastupujú. Ak hrešíte proti nim, hrešíte proti mne!“
Aká široká, dlhá, vysoká a hlboká je Kristova láska! Prikrýva množstvo hriechov a objíma hriešnika. Vlastne neobjíma len hriešnika. Kladie na hriešnika celú váhu Kristovej identity a slávy – „moje meno spočinie na nich a moja sláva bude ich.“
Mali by sme sa vždy vracať k evanjeliu, však?
Daj seba, kazateľ, nie zo seba
Jeden teológ mi pomohol pochopiť dôležitý aspekt evanjeliovej lásky tým, že rozlišoval medzi dávaním zo seba a dávaním seba. Keď vám dávam zo seba, dávam niečo, čo mám, napríklad svoju múdrosť, radosť, majetok alebo silné stránky. V skutočnosti neriskujem, že by som pri tom niečo stratil, pretože za takéto dávanie získavam pochvalu. Môžem dať všetko, čo mám, dokonca aj svoje telo do plameňov, a nemám lásku. Keď však dávam seba, nedávam len niečo, čo mám, dávam celé svoje ja. Stotožňujem svoje ja s vaším ja. Začnem venovať pozornosť samotnému vášmu menu a povesti, pretože ich vnímam ako zjednotené s mojím vlastným. Akákoľvek sláva, ktorú by som mohol mať, sa stáva vašou a všetka sláva, ktorú máte vy, je slávou, ktorú si najviac užívam. Je to aj moja sláva!
Takto by sme sa mali milovať v rámci cirkvi, pretože takto nás miloval Kristus. Nielenže sa navzájom objímame, ale spočívame na sebe celou váhou svojej identity. Zdieľame navzájom svoju slávu a smútok. „A teda ak trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy, ak sa dostáva cti jednému údu, radujú sa s nám všetky údy“ (1Kor 12:26). Jeden druhého považujeme za lepšieho, než sme my sami, a to rovnakým spôsobom, ako to urobil Kristus s nami (Flp 2). Prijali sme rovnaké rodinné meno, a tak sme teraz bratmi a sestrami (Mt 12:50, Ef 2:19 atď.). Ak urážate môjho brata, urážate aj mňa. Ak oklamete moju sestru, oklamete aj mňa. V cirkvi nič nie je biznisom. Všetko je osobné, pretože evanjelium je osobné. On zomrel za teba, kresťan. Zomrel za mňa. Aby sme ho mohli reprezentovať a podobať sa mu. (Áno, on zostáva cieľom našej vzájomnej lásky, rovnako ako jeho láska k nám bola daná, aby sme mohli milovať Otca – cieľ jeho lásky). Ak majú takto milovať všetci kresťania, tak my, kazatelia a starší, určite musíme.
Keď hovoríme, že by sme mali milovať cirkev viac než jej zdravie, znamená to nasledovné: mali by sme milovať ľudí preto, že patria k evanjeliu, a nie preto, že zachovali zákon zdravej cirkvi, hoci tento zákon môže byť dobrý a biblický. Znamená to, že by sme ich mali milovať pre to, čo Kristus urobil a vyhlásil, nie pre to, čo robia oni.
Ak milujete svoje deti, chcete, aby boli zdravé. Ale ak milujete svoje deti, milujete ich bez ohľadu na to, či sú zdravé alebo nie.
Určite sa radujte, keď brat alebo sestra rastú v teologickom porozumení. Radujte sa z väčšej jednoty pravdy, ktorú teraz zdieľate (pozri 2Jn 1). Ale vaša evanjeliová láska – vaša „Kristus zomrel za nás, keď sme ešte boli hriešnici“ láska – by sa nemala menej vzťahovať na brata, ktorý je teologicky, ekleziologicky, dokonca morálne nezrelý, pretože takáto láska je založená na Kristovej dokonalosti a pravde, nie na bratovej.
Kazateľ, ak je tvoj zbor plný slabých veriacich, stále by si sa s nimi mal stotožňovať, akoby boli silní. Možno sa cítiš viac „rovnako zmýšľajúci“ (obľúbená fráza medzi reformovanými) so zrelým bratom, ktorý zdieľa tvoju teológiu. V poriadku. Ale ak ťa tento teologicky zmýšľajúci brat požiada, aby si rovnako pohŕdal menej teologickým alebo zrelým bratom, odpovedz mu: „Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený a našiel sa“ (Lk 15:31-32).
Starší, miluj svoje stádo ako synov a dcéry. Vstúp na tribúnu ich života a fandi im v dňoch, keď sa im darí strieľať trestné hody, aj v dňoch, keď zakopnú pri behu po ihrisku. Privlastni si ich smiech a obavy. Prijmi ich bláznovstvo. Necíť sa ohrozený, keď sa k tebe správajú pohŕdavo. Odplať kliatbu požehnaním. Pamätaj, že vytláčanie hriechu zo srdca je pomalý proces a nie vždy si môžu pomôcť sami. Buď trpezlivý ako Ten, ktorý bol trpezlivý s tebou.
Alebo ak použijeme inú biblickú metaforu, vaša láska k vášmu zboru by mala byť láskou typu „v dobrom i zlom, v bohatstve i chudobe, v chorobe i zdraví“, aj keď to nie je láska „kým nás smrť nerozdelí“. Nemali by ste byť oddaní svojmu zboru tak, ako ste oddaní svojmu telu, pretože takto vás a mňa miluje Kristus?
Takto miloval Pavol
Takto Pavol miloval zbory. Dal seba samého, nielen zo seba. Filipským povedal, že sú jeho „radosťou a vencom“ (Flp 4:1). To isté povedal aj Tesaloničanom (1Tes 2:19-20).
Kazateľ, považuješ vzdorovitých a teologicky naivných kresťanov vo svojom zbore za svoju radosť a veniec? Stotožňuješ sa s nimi až tak veľmi? Pavol označuje zbory za svoju „chválu“ (2Kor 1:14, porov. 2Tes 1:4). Je to tak aj u teba?
Pavol povedal Korinťanom, že sú jeho „deťmi“ a že on je ich „otcom skrze evanjelium“ (1Kor 4:14-15). To isté cítil aj voči Galaťanom, Timotejovi a Títovi (Ga 4:19, 1Tim 1:2, Tít 1:4).
Starší, spojil si svoje meno a povesť so svojím zborom tak, ako to robí otec so svojím synom?
Ako často počujeme od Pavla slová lásky a túžby! Otvára svoje srdce dokorán a túži po tom, aby to isté robili aj zbory (2Kor 6:12-13). Túži ich vidieť a byť s nimi (Rim 1:11, Flp 4:1, 1Tes 3:6, 2Tim 1:4). „Túži po nich láskou Krista Ježiša“ (Flp 1:8). A vie, že jeho súženie je pre útechu a spásu cirkví a jeho útecha je pre ich útechu (2Kor 1:6). Pavol nedal cirkvám zo seba, nenechal si niečo pre seba, ako to urobili Ananiáš a Zafira. Dal sám seba.
A Pavol takto nemiloval len zrelých kresťanov. Čítajte jeho listy a rýchlo si uvedomíte, aké nezdravé boli mnohé z týchto zborov!
Nech Boží Duch zväčšuje našu lásku, aby sme mohli napodobňovať Pavla, ako Pavol napodobňuje Krista.
Poznámka redaktora: Preložené z anglického jazyka. Zdroj: 9Marks
